Dopravný urbanista a inžinier na voľnej nohe, Žilinčan Ľubomír Mateček v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia spolupracoval na Generálnom dopravnom pláne Žiliny a štúdii trolejbusovej dopravy. Dnes tvrdí, že ak sa nezrealizuje výstavba diaľnice D1 Hričovské Podhradie – Dubná Skala, mestu reálne hrozí katastrofa. Stále totiž existujú až tri varianty. Prvý je, že sa postaví v plánovanej podobe, teda od Hričovského Podhradia sa odkloní do tunela Ovčiarsko a v Lietavskej Lúčke následne do tunela Višňové – Dubná Skala. Druhá alternatíva je, že nebude úsek Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka a tretia, že diaľnica skončí v Strážove.
V čom je najväčší problém?
Najväčší problém je v tom, že výstavbou diaľnice sa na území mesta pozmení smerovanie hlavných dopravných prúdov. Samozrejme za predpokladu, že smerovanie Dolný Hričov – Martin sa nakoniec uskutoční po diaľnici, pretože je veľa indícií, ktoré hovoria proti tomu. Sú veľké snahy o to, aby sa diaľnica smerom do Košíc nerealizovala.
Ako sa zmení doprava v meste v prípade, že sa výstavba diaľnice zrealizuje?
Prúd od Martina nepôjde po starej ceste, ale tunelom sa dostane do Lietavskej Lúčky a rovnako tak aj okolo 60% prúdu od Bratislavy sa sem dostane tunelom cez Ovčiarsko. Tam sa potom spoja a doprava, ktorá doteraz bola rozložená na dva smery, bude tiecť do Žiliny spoločne, po privádzači, ktorý sa teraz buduje na Rajeckej ceste. Zvýši sa tým prognózovaná dopravná záťaž až na 60 tisíc vozidiel na úseku od Lietavskej Lúčky po Saleziánov.
Čo ak sa nezrealizuje tunel Ovčiarsko?
Doprava by prešla po D3 do Strážova, odtiaľ na estakádu a po novom privádzači sa dostane do Lietavskej Lúčky a odtiaľ bude po diaľnici D1 pokračovať do tunela na Dubnú Skalu. V tom prípade by sa tam zvýšila hustota vozidiel až na 80-tisíc. Nastala by situácia, aká bude zanedlho v Považskej Bystrici, tranzitná diaľničná doprava by prechádzala prakticky stredom mesta. Momentálne je však všetko ešte otvorené.
Čo bude znamenať pre Žilinu, ak by sa nerobil úsek diaľnice na východ?
Uvažuje sa o rozšírení existujúcej cesty popod Strečno a to by bola enviromentálna katastrofa, nielen v Žiline, ale aj na okraji Národného parku Malá Fatra. Postupne by sa zahltil vstup do Žiliny, ktorý sa teraz stavia od Bratislavy, pretože by sa nerealizoval tunel Ovčiarsko. V meste by sa postupne začali zahlcovať kapacity, ktoré tu sú, teda Ľavobrežná a štvorprúdový prieťah cez mesto. Postupne by nestačili jednopruhové vetvy mimoúrovňových križovatiek, doprava by sa tu začala zahlcovať.
Staviate sa teda k takémuto riešeniu kriticky?
Slovo „kriticky“ je až príliš slabé. Aj keby sa totiž zrealizoval optimálny variant a diaľnica bude, stále bude chýbať prepojenie od Bytčice, aby autá nemuseli prechádzať cez stred mesta. Dopravu je potrebné odkloniť na východnú časť mesta a teda vybudovať pod Solinkami štvrtú okružnú. Keď si ale v súčasnosti pozriete koridor pre ňu naplánovaný, zistíte, že už sú tam vybudované určité objekty. Je tam napríklad parkovisko Metra, čerpacia stanica a stavajú sa tam ďalšie objekty.
Aká by mala byť úloha štvrtej okružnej?
Zmiernila by hustotu premávky v meste. Jej podstata je, aby dopravu, ktorá prichádza do mesta, nejakým slušným spôsobom rozdelila. Aby nezaťažovala stred mesta.
Aké by podľa vás bolo optimálne riešenie problému?
Treba ho rozdeliť na vonkajšiu dopravu a dopravu v meste. Pre tú vonkajšiu je to dokončenie diaľnice v navrhnutej podobe. Odpovede na vnútornú dopravu by dal Generálny dopravný plán. Na tom poslednom som spolupracoval ešte v roku 1986. Je to analogická situácia, ako v prípade neaktuálneho územného plánu mesta.
Prečo sa teda uvažuje o zastavení výstavby diaľnice?
Úsek Hričovské Podhradie – Turany mal byť financovaný aj zo súkromných zdrojov. Nová vláda to však spochybnila a minister Vážny povedal, že skôr nie, ako áno. Reálne teda hrozí, že diaľnica nebude. Pre Žilinu, ale aj pre celú diaľničnú sieť, by to znamenalo katastrofu.
