Domácnosť tvoria aspoň dve fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na spoločné potreby. Pojem „domácnosť“ preto možno vymedziť ako spotrebné spoločenstvo trvalej povahy medzi fyzickými osobami. Trvalosť je daná vtedy, ak tieto osoby žijú v spotrebnom spoločenstve za okolností, z ktorých možno usudzovať, že toto spoločenstvo nezamýšľajú len na prechodný čas. Pritom nezáleží na tom, ako dlho toto spoločenstvo už trvá. Ide teda o vzájomný vzťah osôb trvale žijúcim v spotrebnom spoločenstve.
Spolužitie môže prichádzať do úvahy tak medzi blízkymi osobami, ako aj medzi osobami bez príbuzenského alebo iného obdobného vzťahu. Spolužitie spravidla predpokladá spoločné bývanie. Spolužitie v domácnosti sa obvykle nepreruší prechodným ubytovaním fyzickej osoby mimo svojej domácnosti. Spoločné uhradzovanie nákladov znamená, že zásadne nie sú presne oddeľované finančné prostriedky na vedenie domácnosti. Od uhradzovania nákladov na spoločnú domácnosť je potrebné rozlišovať starostlivosť o spoločnú domácnosť, ktorá je širšie chápaná, pretože spočíva v skutočnom zaobstarávaní domácich prác, t.j. aj v udržiavaní bytu, praní, žehlení a opravovaní prádla, údržbe šatstva atď. Prípadne v primeranom finanačnom náklade na úhradu týchto potrieb. O spoločné uhradzovanie nákladov na domácnosť súvisiacich so svojimi potrebami nepôjde ani medzi týmito spolubývajúcimi, ktorí hospodária oddelene. Teda bývanie niekoľkých osôb v spoločnom byte ešte nie je spoločnou domácnosťou, aj keď napr. nájomné, platby za spotrebu plynu, elektriny alebo i ďalšie platby znášajú tieto osoby rovnakým dielom, ak inak každá z nich žije na svoj účet a k ostatným osobám nemá bližší hospodársky ani citový vzťah. O trvalosti spolužitia možno hovoriť len vtedy, keď ide o spolužitie vopred neobmedzené, pričom nie je významné, ako dlho už trvá. Z požiadavky trvalosti spolužitia treba vyvodiť, že každá fyzická osoba môže byť príslušníkom len jednej domácnosti.
Autor: JUDr. Milan Rojček