Na tomto poste sa denne stretáva s porušovaním práva a zločincami. Sama hovorí, že na niečo také musí mať človek povahu.
Pre bežného občana nie je význam prokuratúry veľmi známy. Čo teda robíte?
Prokuratúra je okrem iného jeden z orgánov činných v trestnom konaní. Náplňou práce prokurátora je aj dozor nad vyšetrovaním trestných činov a zastupovanie obžaloby na súde. Na 90 percent je teda podstatou našej činnosti práca na trestnom úseku.
V čom spočíva dozor nad vyšetrovaním?
Ľudovo povedané v kontrole zákonnosti a dôvodnosti rozhodnutí a postupu vyšetrovateľov a policajtov. Prokurátor má povinnosť nezákonné rozhodnutie zrušiť. Po skončení vyšetrovania rozhodne, či podá obžalobu, zastaví trestné stíhanie, zrealizuje konanie o dohode, o vine a treste, prípadne rozhodne iným zákonným spôsobom. Obžalobu prokurátor zastupuje na súde. Len prokurátor môže podať návrh na vzatie do väzby, podať obžalobu, vykonať dohodovacie konanie a ďalšie úkony, ktoré vyplývajú z Trestného poriadku.
Pod rukami vám teda prejdú všetky trestné činy?
Všetky, ktoré sa stanú v okrese Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto.
Ako sa vám s týmto vedomím zaspáva?
Ťažko. Nie je možné, aby tu človek o pol štvrtej zatvoril dvere a odišiel v kľude domov. Dvere zavrieť môžeme, ale domov si aj tak so sebou nesieme veľmi veľa zlého. Naša profesionálna činnosť totiž spočíva v tom, že sa stále hrabeme v zle, zločinnosti a nezákonnosti. Každý z nás si nesie so sebou toto bremeno a musí sa s ním naučiť žiť.
Naučili ste sa oddeľovať prácu a rodinu?
Snažím sa, ale ono to úplne nejde. Nedá sa to. Treba mať na to povahu a dokázať sa od toho odosobniť.
Prokuratúra je monokratický orgán. Znamená to, že vy, ako šéfka, môžete všetkým nariadiť, ako majú rozhodnúť. Je to tak?
Áno, môžem dať prokurátorovi pokyn, aby nejakým spôsobom rozhodol a on, ak sa s tým nebude stotožňovať, môže odmietnuť. Na to existujú zákonné prostriedky. Ja som viazaná rozhodnutiami krajskej prokuratúry a tá zase generálnej prokuratúry.
Stretávate sa s množstvom kriminálnikov. Báli ste sa niekedy? Vyhrážali sa vám?
Stáva sa to a zažila som to aj na vlastnej koži. Nie je to veľmi príjemné.
Naplnili páchatelia svoje vyhrážky?
Našťastie nie. Bol to len slovný útok.
Čo vám pomáha vyrovnávať sa s takýmto tlakom?
Mám pocit, že som sa naučila s tým žiť. Jednoducho si to už nepripúšťam. Pokiaľ by som mala stále žiť s pocitom neistoty a strachu, tak by som túto prácu určite robiť nemohla.
Robil na vás niekto nátlak? Snažil sa vás ovplyvňovať v rozhodovaní?
Chvalabohu takúto skúsenosť nemám. Myslím si, že pokiaľ si prokurátor vytvorí meno, že je neovplyvniteľný, tak sa mu to nestane. Osobne mám dôveru voči všetkým, ktorí tu pracujú. Myslím si, že sú to dobrí prokurátori a čestní ľudia.
Pre niekoho môže byť prekvapujúce, že šéfkou prokuratúry je žena. Ako to zvládate?
Je to vecou povahy. Ja som právo začala študovať preto, že som mala vzťah k humanitným disciplínam a nechcela som študovať na škole, kde je matematika a fyzika. Už počas štúdia ma najviac bavilo trestné právo a to je presne gro práce prokurátora. Preto som išla pracovať na prokuratúru. Začínala som ako vyšetrovateľka prokuratúry a bola to pre mňa veľmi dobrá škola. Potom som pracovala ako prokurátorka a po vytvorení okresnej prokuratúry ma vymenovali do funkcie okresnej prokurátorky.
Koľko trestných činov sa stane za rok v Žiline?
Za minulý rok sme mali začaté trestné stíhanie vo viac ako 5-tisíc prípadoch.
Koľko je to v porovnaní s ostatnými okresmi Slovenska?
Žilina je už roky známa svojou kriminalitou. Je to dané aj tým, že je dopravným uzlom. Vždy tu, napríklad, bolo veľa neznámych páchateľov, ktorí prišli do mesta, vystúpili z vlaku, niečo ukradli a potom pokračovali ďalej. Veľmi ťažko sa to objasňovalo. Ešte stále to platí a pritom to nie je výhrada k práci polície. Myslím si, že oni robia, čo sa dá. Žilina je špecifická aj v tom, že je tu už v podstate typ veľkomestskej kriminality.
Ako je to s násilnými trestnými činmi?
Najmä v poslednom období máme pomerne veľa lúpeží.
Je vás dosť na toľko prípadov?
Máme málo ľudí. Malo by nás byť dvadsať a reálne sme iba pätnásti. Na to, že sme okres v sídle kraja, je to veľmi málo. Robíme totiž aj veci, ktoré v minulosti robil kraj.
Ako vyzerá váš pracovný deň?
Vybavujem veci, ktoré vyplývajú z mojej riadiacej funkcie. Rozdeľujem poštu, prideľujem veci jednotlivým prokurátorom, robím plán práce. Síce som vo vedúcej funkcii, ale vykonávam bežnú prokurátorskú agendu. Tej sa nechcem vzdať. Vykonávam teda aj bežný prokurátorský dozor, chodím na pojednávania ako aj moji kolegovia. Priznám sa, že nerada robím administratívne a byrokratické čin-
nosti, ako sú rôzne štatistiky a podobne.
Máte radosť zo svojej práce?
Samozrejme, napríklad, keď v niektorých kauzách, ktoré sú veľmi náročné a je málo dôkazov, napriek tomu aj mojou zásluhou sa podarí spravodlivo potrestať zlo.
Čo vás najviac potešilo a čo sklamalo?
Potešil ma úspech v prípade, kedy skupina páchateľov v Žiline vykonala sériu lúpeží. Jedna sa stala na Hájiku, druhá v Lietavskej Lúčke. Použili aj zbrane. Boli tam aj veci, ktoré sa ma dosť dotkli. Zobrali si totiž ako rukojemníka štvorročného chlapca. Veľmi dlho sa prípad pojednával, ale nakoniec sa podarilo páchateľov právoplatne odsúdiť. Z jednej veci mám však doteraz veľmi zlý pocit. Bola to havária autobusu v Kolároviciach. Mala som práve službu a išla som na miesto. Bol to pre mňa najväčší negatívny zážitok. Počítali sme mŕtvych, medzi ktorými bolo aj veľa detí. Počuli sme plač a krik týchto ľudí. Bolo to veľmi zlé. Ten zlý pocit nosím v sebe doteraz.
Iste sa pri svojej práci stretnete aj s negatívnymi reakciami. Je to tak?
Myslím si, že dobrého prokurátora nemôžu iba chváliť. Zo strany páchateľov nikdy nebudeme dobrí. Niekedy sa stretávame aj s kritikou zo strany poškodených, a to najmä vtedy, ak sa páchateľa nepodarí potrestať. Môžeme byť presvedčení, že to naozaj urobil, ale pokiaľ nemáme zákonné dôkazy, aby sme podali obžalobu, tak to jednoducho nejde. K tomuto by som chcela uviesť, že je jedna z vecí, ktoré prokurátora najviac trápia, je bezmocnosť. Postaviť pred súd páchateľa, o ktorom sme presvedčení, že sa trestnej činnosti dopustil, ale, žiaľbohu, dôkazná situácia nám to neumožňuje.
