Priemerný obyvateľ Slovenska takto minie ročne okolo 40 – 50 000 litrov vody. Ďalšie množstvo sa použije v priemysle. Znečistená voda v civilizovaných krajinách odchádza kanalizáciou do čistiarní odpadových vôd, kde sa čistí predtým, ako sa vráti do prírody. Jednou takouto čistiarňou odpadových vôd, ktorá sa rozprestiera na rozhraní obcí Dolný a Horný Hričov, nás previedol vedúci SČOV Žilina (Spoločnej čistiarne odpadových vôd) Pavol Haluška (43).
Naša čistiareň funguje na tomto mieste od septembra 1985. Je naprojektovaná pre 746 204 ekvivalentných obyvateľov. Hlavným kanálom s prietokom 350 – 1500 litrov za sekundu je k nám privádzaná splašková voda z domácností a priemyselná voda z výrobných a spracovateľských závodov mesta Žilina. Po búrke je to najviac, pretože kanály odvádzajú takmer všetku dažďovú vodu z verejných priestranstiev a striech domov. Na začiatku sú strojnými hrablicami zachytávané plávajúce predmety, ako rôzne plastové fľaše, handry, šupky z ovocia a zeleniny. V ďalšom stupni sa z vody odstraňuje materiál ťažší ako voda, napríklad drobné kamienky, piesok, ale aj nedopalky cigariet či zrná kukurice. Tento materiál sa suchý odváža na skládku. V ďalšej fáze sa z vody odstraňuje kal, ktorý sa stabilizuje a po odvodnení slúži ako surovina na výrobu priemyselných kompostov. Hlavná časť čistiarne je biologický stupeň, kde sa mikroorganizmami – aktivovaným kalom odstraňuje organické znečistenie z vody. Po oddelení kalu v dosadzovacích nádržiach odteká vyčistená voda do starého koryta rieky Váh. Nie je to síce voda z lesnej studničky, ale spĺňa všetky hodnoty nariadené krajským úradom životného prostredia. V minulých mesiacoch bola čistička zrekonštruovaná z prostriedkov ISPA, pričom ďalšia intenzifikácia sa pripravuje v rámci II. etapy rekonštrukcie ČOV v rokoch 2007 – 2010. Naše pracovisko nie je dvakrát príťažlivým miestom na návštevu, ale keby neboli čistiarne, už by bol pravdepodobne vyhynul všetok život v našich riekach. Mali by sme si byť toho vedomí a do kanálov vypúšťať iba to, čo je povolené.
