O tom, že cesta bola nie vždy ľahká, o úskaliach, ale aj úspechoch nám porozprávala Klára Cenková, dlhoročná pedagogička žilinského Konzervatória.
O založenie Hudobnej školy v Žiline sa zaslúžil absolvent pražského konzervatória a bytčiansky rodák Ladislav Árvay. K tomuto činu ho viedla potreba podchytiť hudobné talenty tohto územia. Výsledky však ukázali, že talent niektorých žiakov presiahol rámec regionálnej školy. Medzi najvýraznejšie talenty patril určite Ferko Špáni, ktorý bol z hudobnej školy prijatý priamo na Vysokú školu do Viedne a koncertoval aj so Slovenskou filharmóniou. Okrem neho na škole študovalo množstvo ďalších úspešných žiakov. Naliehavá potreba kvalifikovaných učiteľov hudby bola impulzom, aby bolo pri Hudobnej škole v Žiline zriadené Pedagogické oddelenie pre prípravu kandidátov učiteľstva hudby. Po dlhodobom úsilí a naliehavej korešpondencii bola táto požiadavka 10. októbra 1951 splnená. Tento dátum znamená aj začiatok existencie Konzervatória v Žiline. Prvým riaditeľom sa stal práve Ladislav Árvay. Z roka na rok sa počet študentov zvyšoval a rozširovali sa možnosti vzdelávania. Okrem hry na husle a klavíri, pribudli možnosti štúdia o hru na akordeóne, klarinete a o dirigovanie. Úspešné vystúpenia poslucháčov konzervatória na koncertoch, ktoré obohacovali kultúrne vyžitie v meste, rozširovali rady záujemcov o štúdium. Pokroku a rozširovaniu svojich hudobných cieľov nezabránilo ani zrušenie vyššieho oddelenia školy. Kým profesnú otázku sa darilo škole úspešne plniť, materiálno-technické zabezpečenie zlyhávalo. Chýbali priestory na učenie a hlavne kurivo. V jednej triede vyučovali naraz dvaja i traja učitelia, v severných učebniach bolo neraz len tri-štyri stupne nad nulou. „Dnes, s odstupom polstoročia, môžeme hodnotiť pretrvanie školy ako ľudské hrdinstvo alebo oddanosť hudbe,“ povedala Klára Cenková.
Ďalším dôležitým medzníkom bol rok 1955, keď sa pripravovala nová reorganizácia umeleckých škôl a nebolo jasné, či škola pretrvá, napriek tomu, že potrebu jej existencie potvrdzovalo množstvo dôkazov. Potom školu stíhali údery jeden za druhým. Najskôr došlo k zrušeniu pedagogického oddelenia a v septembri 1956 zastavili prijímanie študentov do prvého ročníka. Až v auguste o dva roky neskôr bola v Žiline zriadená Vyššia hudobná škola (VHuŠ) a opäť sa otvoril prvý ročník. V ďalšom desaťročí došlo opätovne k reforme hudobného školstva a v školskom roku 1961/62 bolo na základoch VHuŠ zriadené konzervatórium. Štúdium sa predĺžilo na šesť rokov a poskytovalo stredné a odborné vzdelanie. Počet študentov sa v niektorých rokoch pohyboval okolo dvestotridsať a stabilizoval sa aj učiteľský zbor. Od konca šesťdesiatych rokov bolo konzervatórium späté s budovou františkánskeho kláštora, ktorý bol vhodný najmä pre vyučovanie hry na hudobných nástrojoch. Kolektívne predmety sa učili v Remeselníckom dome, čo bolo komplikované pre žiakov i pedagógov. „Po nežnej revolúcii som sa stala prvým demokraticky zvoleným riaditeľom školy,“ prezradí nám skromne Klára Cenková. Toto obdobie patrilo k tým najzložitejším. Staré už neplatilo a nič nové nebolo ustanovené. Bolo to obdobie plné pokusov a omylov. Menili sa vlastnícke vzťahy a začal sa boj o nové učebné priestory. Podarilo sa po takmer dvadsaťročnom úsilí dostavať koncertnú sálu. Dopracovávali sa nové učebné osnovy, študenti koncertovali doma i vo svete. Najväčším zážitkom bola určite audiencia u pápeža Jána Pavla II. v júni 1993. Nie všetci mladí umelci sa však narodili pre vážnu hudbu. Po niekoľkých neúspešných pokusoch bola v tom v roku 1993 založená skupina Big Band. Škola žala úspechy na hudobnom poli, ale na vavrínoch nezaspala. Kúpou nového organu sa rozšírili možnosti štúdia cirkevnej hudby, vznikol cirkevný zbor a fanfárový súbor dostal impozantné oblečenie vo farbách mesta Žiliny. Súčasný riaditeľ Milan Oravec nastúpil do funkcie pred dvoma rokmi. Ich prvou zaťažkávaciou skúškou bolo sťahovanie do nových priestorov. Akoby škola nabrala nový dych. Z pochmúrnych mníšskych ciel a klenutých chodieb, ktoré akoby najskôr všetkým chýbali, si rýchlo privykli na priestranné a slnečné učebne a nabrali elán do ďalšieho zlepšovania výučby, aby dosahovali stále vyššie méty. Dobré meno školy a svoj talent úspešne prezentovalo množstvo študentov a pedagógov žilinského Konzervatória a ich zoznam by bol veľmi dlhý. Za všetkých možno spomenúť mimoriadne nadaného huslistu, absolventa zo školského roku 2005/2006 Dalibora Karvaya. Na koniec môžeme snáď iba všetkým pedagógom a študentom konzervatória popriať množstvo ďalších úspechov do ďalšej päťdesiatky.