Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Vonia z neho človečina

Ján Ničík (*1933) je aktívnym dôchodcom. Jeho usmievavú a večne optimistickú tvár denne stretávame v uliciach, či na rôznych kultúrnych podujatiach v Žiline.

Človečina a jas v očiach signalizujú neutíchajúcu chuť do života. Absolvoval štúdium na Učiteľskej akadémii a Pedagogickej škole v Spišskom Podhradí, Košiciach a Bratislave. V období 1960 – 64 bol jediným nekomunistickým poslancom vtedajšieho ONV za štvrť Bôrik. S manželkou Elenou je otcom štyroch detí. Svoj život zasvätil učiteľstvu slovenského a ruského jazyka. Najdlhšie, takmer 30 rokov, pôsobil na Strednej priemyselnej škole stavebnej. Po nežnom novembri sa stal riaditeľom cirkevnej ZŠ a osemročného gymnázia v Rajci. V roku 1992 spoluzakladal Klub kresťanských pedagógov. Rozhovor robíme pri príležitosti konania Slovenčinárskeho života Žiliny organizovaného Nadáciou 21. storočia v utorok 10. októbra, kde bude Ján Ničík jedným z hostí.


Ako ste sa dostali do Žiliny?
Vymenil som si umiestenku so spolužiakom, ktorý sem nechcel ísť. Učil som v triede, ktorá mala vyše 50 žiakov.
Váš syn Peter je známym poslancom Mestského zastupiteľstva a občiansky aktivista. Ako ste sa vy prišli k poslancovaniu v období totality?
V roku 1960 si ma pozval vtedajší krajský tajomník strany a povedal mi: „Súdruh, vaši v škole ťa navrhli za poslanca ONV, si mladý, aktívny.“ A ja hovorím: „Ale súdruh tajomník, ja nie som členom strany!“ A on hovorí:“ No toto je to najdôležitejšie, bezpartajný, aktívny, vzdelaný! „Hotovo, neubránil som sa.
Potrebovali tam nejakého bezpartajného?
Áno, jedného do počtu.
Rozhodovali ste o závažných veciach?
Bolo to formálne dvíhanie rúk. O všetkom rozhodovali stranícke špičky. My sme boli tí, ktorí režimu dávali zdanie demokratickosti.
Prečo ste nechceli vstúpiť do strany? Mali ste robotnícky pôvod a o procesoch sa ešte až tak nevedelo?
Vyrastal som v jednoduchej náboženskej rodine a vadilo mi, že komunisti potláčajú kresťanstvo. Už prvá otázka bola, či som vyrovnaný s náboženskou otázkou. Povedal som, samozrejme. Kresťanstvo som „nasal s materským mliekom“ a bolo mi svetlom po celý život. Aj moje deti Peter a Janka chodili tajne na náboženstvo k vtedajšiemu farárovi do Bytčice.
Napokon vás ale presvedčili...
Počas poslancovania som prešiel zo Strednej ekonomickej školy na Strednú stavebnú v Žiline, kde som učil tridsať rokov, až do roku 1992. Tu som sa nechal zlanáriť do strany, tu som zažil aj politické procesy po roku 1968. To, že som vstúpil do KSČ, dodnes považujem za jednu z najväčších chýb v mojom živote. Z tejto strany ma, keďže som podporoval Dubčekov obrodný proces, v roku 1970 vyšupli.
Aká je vaša činnosť v klube kresťanských pedagógov?
Stretávame sa pravidelne raz do mesiaca, učitelia z rôznych škôl v Žiline. Vymieňame si skúsenosti, občas absolvujeme i nejakú exkurziu. Sme otvorení aj pre nových kresťanských učiteľov, bez ohľadu na denomináciu. Stretávame sa vo Fidéliu u Kapucínov už 16 rokov.
Vy ste boli aj iniciátorom zriadenia cirkevného gymnázia v Rajci.
Od roku 1992 som bol riaditeľom cirkevnej ZŠ v Rajci, neskôr sa mi s pomocou biskupov podarilo presadiť, aby sa škola transformovala na cirkevné osemročné gymnázium.
Máte šikovné deti. Dcéra Janka si vie poradiť v stavebnej i sociálnej oblasti, Michal je vynikajúci hudobný skladateľ, Ján je riaditeľ kníhkupectva a Peter je známy bojovník za pravdu a spravodlivosť. Ako ste ich vychovávali?
Žili sme usporiadaným a skromným životom. Niekedy nám chýbali peniaze, no porozumenie sme mali vždy. Snažili sme sa s manželkou dať deťom všetok svoj voľný čas. Keď deti zaspali, nastal čas na prácu, ktorú som si doniesol domov. Moja životná zásada je „Radšej sa zodrať od roboty, ako zhniť od lenivosti.“
Koľko spíte?
Stačí mi päť hodín.
Z čoho pramení váš pokoj?
Zdroj je vo viere. Viem, že tu mám nejaké poslanie a povinnosti a viem, že život smrťou nekončí. Keď má niekto iný názor, snažím sa ho pochopiť, a nie hneď útočiť.
Čo by ste vo svojom živote zmenili, keby sa dal vrátiť čas?
Asi tie moje politické avantúry. Nemal som sa nechať do toho vtiahnuť. Bol to prešľap, omyl, nedostatok rozvahy. Úprimne to priznávam. Keby som to mohol vrátiť, dnes už tam nevstúpim za žiadnych okolností.
Z vašich detí je v Žiline asi najznámejší Peter.
Raz prišiel Peter a hovorí:“ Tato, ako si vedel vychovať štyri deti? Ja mám dve a nestíham.“ Polichotilo mi to a až teraz si uvedomujem, čo to je byť deťom k dispozícii. Keď sa nám narodilo štvrté dieťa, Michal, tak mi jeden komunista povedal: „Ój, zle je, pravičiari sa nám rozmnožujú!“
Ste rád, že sa Peter dáva na politickú dráhu?
Vážim si, že má odvahu povedať svoj názor a postaviť sa proti bezpráviu a manipulácii. A že pri tom používa taký slovník, ktorý je dôstojný, neslotovský. Teší ma, že používa kultúrny spôsob boja a nenechá sa strhnúť k vulgarizmom. Doma sme nikdy nepoužívali sprosté slová.
Nemal kandidovať na primátora?
Neviem, či by to bolo preňho. Je nesmierne citlivý a dobrý človek a nemá na to ani vhodnú postavu.
Na čo dať dôraz pri výchove? Je dobrý americký systém – všetko dovolené, alebo treba občas capnúť aj po zadku?
My sme fyzické tresty používali len výnimočne. Je dobré byť pozitívnym príkladom a zapojiť deti do diania v rodine, aby mali svoje úlohy a povinnosti v rámci svojich možností. Nie som za liberalizmus, no ani bitku nepovažujem za riešenie, skôr za vybíjanie vlastnej nemohúcnosti. Chlapci si už od strednej školy zarábali roznášaním novín v skorých ranných hodinách. Teraz nás aj finančne podporujú. Keď sa bránime, že máme slušný dôchodok, tak povedia: „Ale tato, mama, kedy vám to dáme? Keď už tu nebudete?“ Čas je pri výchove dôležitejší ako peniaze. Mať dostatok času na deti, to je vec ochoty a vôle. A veľmi dôležité je aj pestovanie vzájomnej dôvery.
Veríte v náhody?
Verím v Božie riadenie vecí a osudu.
Myslíte si, že Pán Boh drží nad vami ochrannú ruku?
S mojou ženou sme mali obaja rodičov, ktorí nám toto vymodlili. Starý otec nám hovoril: „Nikdy nehovor zlé o nikom. Keď nemáš hovoriť dobré, radšej nehovor nič!“ Žičlivá výchova detí prináša ovocie a mravné dobro. Nikdy sme nikomu nič nezávideli a ani nič zlé nikomu nepriali. Tešili sme sa z úspechu druhých. Ak prichádzajú do života aj nejaké problémy, beriem to ako skúšky, ktoré pomáhajú v našom raste.
Koľko máte vnúčat?
Zatiaľ dve, od syna Petra. Ale chcem touto cestou povzbudiť aj ďalšie deti.
Politika je záujem o veci verejné. Prečo ľudia „naozajstnej dobrej vôle“ nechcú byť aktívni v politike a prenechávajú tak miesto rôznym vypočítavcom, či kariéristom? V čom to je?
Mnohí majú strach, že nezvládnu intrigy a neférové hry. Pre mnohých je ťažké sabaobetovanie pre dobrú vec, keď cítia, že by to mohlo ohroziť fungovanie ich rodiny, za ktorú nesú zodpovednosť. Spoluzodpovednosť za vývin verejných vecí nesieme všetci, mladí aj starí. Nie je dobré si povedať, že je nám jedno, ako cestou sa to bude uberať. Veľkým nebezpečenstvom je ľahostajnosť. Tu platí to Hemnigwayovské – keď je jeden človek ohrozený na zemeguli, tak sa to týka celého ľudstva. Najväčšie zlo na svete je egoizmus.
Aký bol váš učiteľský život? Život slovenčinára?
Tešilo ma, že som mohol žiakom a študentom pomáhať objavovať múdrosť a krásu slovenčiny a dobrej literatúry.
Celý život cibríte slovenčinu. Čím je vám materinský jazyk?
Celý učiteľský život som prežíval v presvedčení, že je potrebné viesť žiakov ku kultivovanému prejavu. V oblasti osvojovania si mravných hodnôt, výberu slov, aj v štylistike. Deti čoraz menej čítajú a úlohou slovenčinárov je aj podnietiť záujem o dobrú knihu. Najlepšie tak, že sami budú čítať a provokovať debatu o prečítanom. Dnes dieťa často knihy nečíta a ich obsah hľadá na internete. Akoby chýbal osobný záujem poznávať veci do hĺbky. Možno je menšia ochota venovať určitý čas čítaniu, ktoré je náročnejšie ako pozeranie televízie.
Čo s amerikanizáciou?
Sú dva extrémy. Jedným je purizmus, ktorý vznikol začiatkom
20. storočia a chcel jazyk nasilu očistiť od bohemizmov a cudzích slov. Pre puristov je klavír prstohmatateľná zvukotruhlica. Nedeľa – nerob dnes, nemluvňa – nehovoridlo, pohovka - hovník. Druhým extrémom je násilné preberanie cudzích slov, toto súvisí aj s amerikanizáciou. Niekedy sa už nestretávame, ale len mítingujeme a podobne. Nie je dobré bez rozmyslu preberať cudzie slová. Častokrát môžeme používať miesto nich slovenské, ktoré sú vhodnejšie.
Potrebujeme ešte vedieť pravopis, keď máme na počítačoch opravné programy?
Ypsilon sa zaviedol až za Štúra v roku 1851, či to tvrdé i prežije, to nie je podstatné. Podstatné je, aby jazyk neprestal znieť ľubozvučne. Najkrajšia reč je v ľudových rozprávkach. Chcem povzbudiť rodičov, aby čítali deťom rozprávky.
Čo ešte cibrí jazyk?
Určite čítanie Ľuda Ondrejova, Mila Urbana, Jozefa Cígera Hronského. Kukučína, Tajovského, tam sú nádherné dialógy. Aj Janko Lenčo má vo svojich knižkách pekný jazyk – i keď tam vnáša mnoho moderných slov.
Čo by ste odporúčili čítať dnes z novšej literatúry?
Pre mňa je zaujímavý Dušan Mitana.
Čo vám chýba v súčasnej slovenskej literatúre?
V slovenskej literatúre z posledného obdobia neexistuje román, ktorý by prežiarene a ľudsky hovoril o veľkej pravde presahujúcej človeka. Budeme si naň musieť ešte nejaký čas počkať.
Aké posolstvo by ste odovzdali čitateľom na záver?
Potešilo by ma, keby Žilinčania začali viac žiť svoj komunitný život, keby sa toľko neizolovali. A keby sme viac hľadali plusy ako mínusy, keby sme viac túžili hľadať pozitívne hodnoty spoločenstva, v ktorom žijeme. A keby sme sa všetci menili k dobrému. Želám Žilinčanom krajší svet.




Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 34 817
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 33 801
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 841
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 839
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 522
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 438
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 852
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 573
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 520
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 453
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Údržbu stopy vykonáva päť pracovníkov.

14m

Vladimír Randa, Martin Kapitulík, Miriam Šuteková a poslanecký klub Iná Žilina o tom, čo sa podarilo a čo nepodarilo žilinskému primátorovi.

4 h

V systéme pribudla Spojená škola Rosinská cesta 4 a Základná škola s materskou školou Do Stošky v Bánovej.

9 h

V prípade priaznivej epidemiologickej situácie sa mestský úrad opäť otvorí 1. februára.

18 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

21. jan

Záchranári odkazujú, nie každý s Covidom patrí do nemocnice.

7 h

Muža našli už bez známok života.

21. jan

Už ste čítali?