Krajskému súdu (KS) už nepredsedá Róbert Urban a okresný súd (OS) už nepracuje pod vedením Petra Hrnčiara. Harabin sa najprv rozhodol dôvody odvolania neprezradiť aj napriek tomu, že mu to ukladá zákon. Okrem nich minister zbavil funkcie aj ďalších piatich predsedov.
Odvolaní predsedovia bojovali proti korupcii v súdnictve, zavádzali reformy a boli medzi tými, ktorí Harabina ešte ako predsedu Najvyššieho súdu vyzvali na odchod.
Podľa našich informácií sa na súdoch po Harabinovom nástupe do funkcie uskutočnila séria kontrol. Kontrolóri najskôr žiadali databázu súdnych prípadov, potom robili finančnú a ekonomickú kontrolu. Obaja predsedovia vraj s takýmto krokom počítali.
Harabin odvolanie sudcov najskôr komentoval tak, že zmeny na súdoch sa rozhodol urobiť na základe výsledkov kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) a na základe podnetov od ombudsmana. „Predseda súdu musí byť manažérom a musí mať prehľad o dianí na súde. Jednoducho nemienim stále čítať informácie o procesných chybách. Konkrétne dôvody však nebudem zverejňovať, pretože odvolaní funkcionári zostávajú sudcami,“ povedal Harabin.
Vo štvrtok však už minister zmenil názor. Na internetovej stránke jeho ministerstva sa objavila tlačová správa, prostredníctvom ktorej sa snažil prezradiť dôvody. „Mrzí ma, že odvolaní predsedovia sa mylne domnievajú, že som ich odvolal za ich názory. Nie som ako bývalý minister Daniel Lipšic, ktorý odvolal napríklad podpredsedu banskobystrického krajského súdu Jozefa Hrabovského len za to, že v médiách a v Súdnej rade vyslovil svoj názor,“ povedal Harabin. Podľa tlačovej správy zostal vraj bývalý predseda OS v Žiline Peter Hrnčiar na svojom poste aj po tom, čo bol právoplatne disciplinárne potrestaný. Podľa Harabina je namieste otázka morálky a etiky. Na čele súdu musia byť podľa neho sudcovia, ktorí sú vzorom pre ostatných. Aj zistenia ministerskej kontroly vo vzťahu k vybavovaniu sťažností občanov sú však vraj trestuhodné. „Na Okresnom súde v Žiline v prípadoch, kde bola zákonná lehota pôvodne dva mesiace, neskôr upravená na
30 dní, došlo k úplnej ignorácii občanov a zákona. V piatich prípadoch sa vybavovali sťažnosti občanov na dĺžku konania viac ako dva roky, čo je neprípustné a zodpovednosť nesie predseda súdu. V ďalších sťažnostiach sa prekročenie zákonnej lehoty pohybuje od 3 do 20 mesiacov. Vo väčšine prípadov pritom chýba dôkaz o doručení odpovede. Rovnako je zarážajúci obsah úradných odpovedí na sťažnosti v prieťahoch v konaní,“ uvádza sa v tlačovej správe.
„Predseda KS by sa mal aspoň čiastočne stotožňovať s krokmi ministra. V mojom prípade to bolo vylúčené,“ povedal Róbert Urban zo žilinského krajského súdu. Ten svoje odvolanie vníma ako demonštráciu sily. Podľa neho sa Harabin mstí. „Každý má svoj štýl práce. Toto je štýl nového ministra,“ povedal Peter Hrnčiar. „Nerobil som síce svoju prácu dokonale, ale treba brať do úvahy, že som súd prevzal v katastrofálnom stave po predchádzajúcich predsedoch – súčasnom štátnom tajomníkovi ministerstva Danielovi Hudákovi a v minulosti medializovanom sudcovi Pavlovi Polkovi,“ hovorí Hrnčiar. Práve o Polkovi, ktorý v súčasnosti pôsobí na Vyššom vojenskom súde v Trenčíne, sa pritom hovorí, že sa bude uchádzať o miesto predsedu Krajského súdu v Žiline.
Bývalým predsedom súdov rozhodnutie o odvolaní doručil v priebehu stredy ministerský kuriér. Podľa zákona boli vedením súdov dočasne poverení doterajší podpredsedovia. Na OS Jaroslav Macek, KS povedie Mária Dubcová.
Bývalý predseda OS Peter Hrnčiar priznáva, že proti nemu bolo vedené disciplinárne konanie. „Prebehlo disciplinárne konanie, ja som sa priznal a prijal som rozhodnutie. Prebehlo štandardne, na návrh ministra Lipšica, s ktorým som spolupracoval na súdnej reforme. Pokiaľ ide o sťažnosti, nie vždy sa podarilo dodržať lehoty a boli aj problémy. Sťažností sme za 6,5 roka môjho pôsobenia na súde mali asi 5 – 6 tisíc. Bolo to obrovské množstvo a paradoxne to vyplýva z kolapsu súdnictva, ktorý sa stal po roku 1996, kedy sa vytvorili malé súdy. Proti tomu neprotestovali práve dnešný minister a štátny tajomník,“ povedal Hrnčiar. Bývalý predseda hovorí, že v roku 2000 prišiel na súd, ktorý bol v absolútnom kolapse. „Za 6,5 ro-
ka som so zamestnancami súd postavil na nohy a teraz tí, ktorí to spôsobili, mi to vytýkajú. Ich „prúsery“ som naprával, ale to nešlo urobiť za týždeň, ale trvalo to roky. Teraz sme sa vzchopili personálne, máme podateľňu, dobrých sudcov,“ dodal.
Podľa vlastných slov má Hrnčiar so súčasným vedením ministerstva absolútne rozdielne názory na súdnictvo. „Ja chcem, aby sudcu vyberal počítač, oni boli proti tomu. Rovnako boli proti všetkým krokom v súdnej reforme. Tu neexistuje kompromis. Som presvedčený, že som konal správne,“ povedal. Podľa vlastných slov na súde zostáva. „Súd sme postavili na nohy, je tam množstvo skvelých ľudí a bude mi cťou s nimi pracovať,“ dodal. Róbert Urban považuje svoje odvolanie za bezdôvodné. „Podľa zákona mali byť v dekréte, ktorý sme dostali, uvedené dôvody. Ak tam teda žiadne dôvody nie sú, považujem to za odvolanie bez dôvodu. Bol som jednoducho nepohodlná osoba. Dôvody, ktoré sú tam uvedené, sú tak všeobecné, že sa dajú použiť na ktoréhokoľvek predsedu,“ uzavrel Urban.
