Akú literatúru dnes ľudia najviac čítajú?
Súčasná doba literatúre nepraje. Knihy nie sú v móde. Na pultoch kníhkupectiev je väčšinou prekladová, komerčná literatúra. Keď som pracoval ako novinár, nemal som veľa času na čítanie kníh. Ak sa mi podarilo do roka prečítať tri či štyri, bol som rád. K čítaniu som sa opäť vrátil a dnes mám na nočnom stolíku permanentne položených niekoľko kníh a do roka ich prečítam niekoľko desiatok.
To čítate naraz toľko kníh?
Väčšinou mám rozčítanú jednu, ale vždy si ako škrečok nahrabem niečo, čo budem čítať, keď dočítam tú prvú. Keď prídem z práce večer domov, najskôr nahliadnem do televízneho programu. Potom spokojne odídem do postele a začnem čítať. Prípadne chvíľu prepínam kanály a žasnem, čo sa vysiela. Zdá sa, že u nás panuje neuveriteľná plytkosť ducha, hodnôt a kultúry. Všetko, čo bolo a je kvalitné, sa stráca do nenávratna.
Ľudia tvrdia, že knihy sú drahé.
Pre porovnanie: veľmi kvalitná kniha, román alebo encyklopédia stojí od päťsto do tisícpäťsto korún. Koľko stoja počítačové hry? Ak sa pozrieme, na čo sa míňajú peniaze, potom sú knihy u nás veľmi lacné. Možno, keby boli knihy naozaj drahé, stalo by sa čítanie kvalitnej literatúry módou. Chýba mi, aby niekto v spoločnosti povedal, že potrebujeme kvalitné vzdelanie a knihy sú vzdelanie.
Čo si myslíte o knihách, ktoré vedú rebríčky predajnosti?
Tiež som si prečítal, ako veľa iných ľudí, celú edíciu kníh od Dana Browna. Číta sa ľahko a rýchlo. Priznávam, potešilo ma, že Da Vinciho kód dokázal iritovať spoločnosť a vyvolať otázky a polemiku, ale nezdá sa mi, že by mi to dalo nejaký podnet na vážne zamyslenie, vnútorné skúmanie a spytovanie. Po takejto literatúre siaham po knihách, ktoré majú v sebe silu príbehu a silu otázok, ktoré nútia človeka zamyslieť sa.
Prezradíte, akú knihu máte rozčítanú?
Možno mi neuveríte, ale Julesa Vernea – Dom na paru. Len tak som si hrabal v knižnici a povedal som si, že toto som už asi dvadsať rokov nečítal. Po „ťažších“ knihách, ktoré som teraz čítal, ako Zamarovského, Boleslawa Prusa, Sartoriho či Remarquea, sa mi zdala ako príjemné spestrenie prichádzajúcich jesenných večerov.
Chýbajú na knižnom trhu kvalitní autori?
Slovenský trh sa orientuje hlavne na komerčnú literatúru. Čo je pochopiteľné z podnikateľského hľadiska. Slobodný trh však funguje správne vtedy, keď neponúka len to, na čom sa zarába. Nehovorím, že na trh sa nedostáva kvalitná literatúra, len sa menej kupuje. Na našom trhu mi však chýba najmä pôvodná slovenská literatúra.
Koľko kníh ste zatiaľ vydali vo vašom vydavateľstve?
Zatiaľ sme vydali štyri a ďalšie pripravujeme. Náš prvý autor je Pavol Urban, ktorému sme vydali už dve knihy. On bol lastovičkou, pri ktorej sme si so spoločníkom zrealizovali trocha svoj sen – pomôcť začínajúcim autorom, ktorí na to literárne majú, ale nemali doposiaľ možnosť presadiť sa. Uvedomujem si, že poézia, je stratová záležitosť, okrem pár excelentných slovenských básnikov. Napriek tomu však je o poéziu záujem.
Prezradíte nám niečo zo svojej kuchyne?
Máme rozpracovanú knihu rozprávok môjho starého otca. Ten síce nie je začínajúcim autorom, ale kniha, ktorú napísal pre svojich vnukov, má niečo, čo ma po rokoch oslovuje aj dnes. Sú to rozprávky, ktoré sú ako vystrihnuté svojím jazykom, príbehom a hodnotami, z doby sto rokov dozadu. Vo vydavateľstve sme v styku aj s ďalšími autormi, máme ich rukopisy, ale to je ešte v štádiu dozrievania.
Kde smeruje vaša podpora?
Náš projekt je určený pre autorov zo žilinského regiónu. Slovenská pôvodná tvorba je v defenzíve. Chceme pomôcť novým literátom, ale to neznamená, že vydáme knihu, ktorá by nespĺňala atribúty kvalitného diela. Naším cieľom je, aby kniha obstála ako u verejnosti, tak aj u kritikov.
Čo by ste odkázali na záver našim čitateľom?
Nech veľa čítajú a menej sledujú komerciu v televízii. V dobrej literatúre nájdu odpoveď na mnohé otázky.
