Už viac ako 600 rokov preletelo ponad chotár obce Nededza. Prvýkrát sa obec spomína v listine kráľa Žigmunda, ktorou potvrdzuje donáciu uhorskej kráľovnej, ktorá v roku 1384 darovala Nededzu Ladislavovi, Petrovi a Jánovi za ich oddanosť a služby. Dnes má obec necelú tisícku obyvateľov, je však na ceste stať sa modernou a rozvinutou dedinou. Potvrdil nám to aj starosta Dušan Vajda, ktorý v tejto funkcii končí svoje prvé volebné obdobie. Bolo poznačené príchodom automobilky Kia do regiónu, radosťami, ale hlavne starosťami, ktoré výstavba pre ľudí a obec priniesla.
„Niťou celého môjho volebného obdobia, vlastne od konca roka 2003, kedy sa o výstavbe začalo hovoriť, je skutočne automobilka Kia. Táto skutočnosť spôsobila dosť veľký prelom a priniesla aj kvantum roboty,“ začal svoje rozprávanie Dušan Vajda (na malej snímke). Vedenie obce sa muselo vyjadrovať k rôznym dokumentom a zámerom či už z hľadiska životného prostredia, záberu pôdy, doplnkom sa musel vyriešiť územný plán, s tým sa menili aj postoje a názory ľudí. „Komunikácia nebola najšťastnejšia a mnohé veci sa ťahajú až doteraz,“ povzdychol si starosta. Dnes má však pocit, že tie najpodstatnejšie veci v Nededzi sú doriešené. Ľudia ešte čakajú doplatenie polovice čiastky za pozemky do výšky 350 korún, ktoré im sľúbili vyplatiť, keď sa spustí nová cesta, ktorá obchádza Tepličku nad Váhom. A tá je už pár týždňov funkčná. „Hoci niekedy peniaze naštrbili vzťahy medzi ľuďmi, na druhej strane mnohí ani nevedeli, aké majetky vlastnili. Až keď sa začalo s výkupom, začali si dávať veci na katastri do poriadku,“ teší starostu Dušana Vajdu. Trochu to urýchlilo aj Register obnovy evidencie pozemkov (ROEP), ktorý by sa už koncom tohto roku mal v Nededzi skončiť. Je to aj v záujme geodetov a katastra. Obec chce do svojho vlastníctva zasa získať niektoré cesty, ktoré sa dlhý čas neriešili, aby mohli na ne čerpať prípadné finančné prostriedky cez štukturálne fondy.
Samozrejme, v tomto štvorročnom období sa muselo vedenie obce starať aj o ďalšie veci. „Veľkou rekonštrukciou prešla materská škola. Vymenili sme strechu, porobili, čo bolo treba. Zateplila sa, má novú fasádu. Tento rok sme vymenili všetky okná. A ďalšia práca na tomto objekte nás ešte čaká,“ skonštatoval Dušan Vajda. Trápi ho, že za celé štyri roky nenašli to najsprávnejšie riešenie, akoby sa dali využiť priestory bývalej kotolne v materskej škole. Uvažovali aj o tom, že tam urobia malú telocvičňu pre deti, tu však narážajú na problémy s hygienou. Ale hľadajú ďalej, aby novovzniknuté priestory slúžili všetkým obyvateľom obce.
Za krivdu obyvatelia Nededze považujú skutočnosť, že ich obec nebola zahrnutá do projektu ISPA, ktorý rieši odkanalizovanie celej Terchovskej doliny. „S našou obcou, ako jedinou z doliny, sa počítalo až v ďalšom období, ktoré nebolo nejako konkretizované. V súvislosti s výstavbou automobilky sme chceli doriešiť aj túto záležitosť a do kanalizácie sme sa pustili vlastnými silami,“ hovorí Dušan Vajda. A tak postupne, krôčik po krôčiku zvládli aj toto. V roku 2005 s pomocou SVS zrealizovali a skolaudovali časť privádzača v dĺžke asi 1 700 metrov. Momentálne s kanalizáciou pokračujú a financujú ju z peňazí z regionálneho rozvoja, ktoré dostali v súvislosti s výstavbou automobilky Kia. „Tieto peniaze sme mohli využiť aj iným spôsobom, ale nemohli sme si dovoliť čakať, kedy príde naša obec na rad,“ taká je mienka starostu obce. Z tých istých financií by chceli ešte tento rok zrealizovať aj časť ulice Na záhumní. V rámci obce sa robili aj ďalšie drobnejšie veci, napríklad, zastrešenie schodov do kostola, vymieňali dlažbu pri dome smútku, ktorá bola v dezolátnom stave, opravili kaplnku sv. Vendelína. Občanov iste potešili aj rekonštrukcia a predĺženie verejného rozhlasu, rekonštrukcia káblovej televízie a rozšírenie jej programov. „Teraz čakáme odozvu, ale som presvedčený, že ľudia budú spokojní,“ dodáva Dušan Vajda. Rovnako aj s novou trafostanicou a zosilnením elektrického siete, hlavne v miestach, kde dlhodobo cítili silný pokles napätia. Majú aj nové verejné osvetlenie, účinnejšie a šetrnejšie. „Každé leto robíme aj čistenie potoka,“ trochu sa hnevá starosta, pretože potok je v majetku Povodia Váhu a ten sa k nemu správa ako k nevlastnému dieťaťu. Obec už má vypracovaný aj projekt na obnovu regulácie, ktorá sa robila asi pred polstoročím a na mnohých miestach je taká poškodená, že keby úplne náhodou prišli prívalové vody, spôsobili by v obci poriadnu galibu. Po mnohonásobných urgenciách im sľúbili opraviť aspoň prehrádzku nad dedinou. Ale až v decembri. „Ak príde poriadny mráz, tak ju už určite roztrhne,“ netvári sa práve optimisticky Dušan Vajda.
Obec sa pripravuje aj na ďalšiu výstavbu rodinných domov. V podstate je pripravená lokalita Záplotie, začínajú sa robiť dohody s ľuďmi, ktorí prisľúbili pozemky na výstavbu prístupovej cesty. Ďalšie územie, ktoré sa výhľadovo pripravuje na výstavbu, je priestor medzi Nededzou a Tepličkou nad Váhom. Uvažuje sa aj o lokalite Stav nad dedinou. Záujem o ďalšiu výstavbu je v Nededzi nevídaný a rastie aj cena stavebných pozemkov. Do úvahy tu prichádza aj výstavba obecných bytov. Obec však zatiaľ nemá na realizáciu takejto stavby pozemky. „Ale chceli by sme sa pustiť aj touto cestou,“ vidí budúcnosť Nededze Dušan Vajda.
Deti sú spokojné a šťastné
Do Materskej školy v Nededzi chodia veľmi rady. Stáva sa, že sa im ani nechce ísť domov. Je to aj zásluha učiteľského kolektívu, ktorý vedie riaditeľka Vlasta Hrušková. „Do dvoch tried chodí spolu 49 detičiek, počas školského roka by malo pribudnúť ďalších sedem. Chodia k nám aj deti z okolitých obcí, najmä z Kotrčinej Lúčky, kde škôlku zrušili,“ predstavila nám škôlku Vlasta Hrušková. V škôlke v Nededzi majú modernú audiovizuálnu techniku, detskú i učiteľskú knižnicu, kopu hračiek a veľký školský dvor s preliezačkami a pieskoviskom. V spolupráci s Obecným úradom a urbariátom tam chcú ešte dosadiť ihličnaté stromy a osadiť drevené lavičky. „Máme pocit, že prvky ľudovej kultúry sa veľmi vytrácajú z nášho života, a preto sme sa rozhodli, že naše deti budeme zoznamovať s folklórom. Máme krásne kroje, ktoré využívame pri rôznych kultúrnych podujatiach v obci. Chceli by sme ísť aj na Kolovrátok do Žiliny, to je prehliadka folklórnych vystúpení detí z materských škôl,“ vie presne, čo chce kolektív učiteliek MŠ. V škôlke však majú aj ďalšie záujmové krúžky a deti sa učia aj základy anglického jazyka. Veľmi dobre spolupracujú s rodičmi a s neziskovými organizáciami v obci. „Robíme všetko pre to, aby naša práca bola čo najlepšia. Veď príprava detí predškolského veku do života je veľmi dôležitá,“ také je krédo Vlasty Hruškovej a jej kolegýň.
