Socha nie je topánka, ktorá sa zoderie a vyhodí

„Život je krátky, nekazme si ho nenávisťou,“ hovorí akademický sochár a držiteľ mnohých ocenení, Štefan Pelikán (71) z Lietavskej Lúčky.



Kto vás priviedol k umeleckému remeslu?
Vyrastal som ako sirota a vychovali ma starí rodičia. Starý otec pálil tehlu a škridlu, u neho som sa prvý raz dostal k hline. Naučil som sa ju vypaľovať. Môj ujček bol zase umelecký stolár, ten ma zoznámil s drevom. Prvé sochy z dreva som stružlikal už ako desaťročný. Keď som mal pätnásť rokov, odišiel som študovať do Severných Čiech keramiku. Už v prvom ročníku mi však profesori tvrdili, že ma je na tú školu škoda. Hravo som spravil skúšky na Akadémii výtvarných umení v Prahe a stal som sa druhým najmladším vysokoškolákom v republike. Tam som sa vlastne vyučil pätoro remeslám – kamenár, kováč, tesár, stolár, zvárač aj pálič. Po skončení štúdia ale nebolo roboty, preto som šiel robiť grafika - návrhára na Krajský zväz spotrebných družstiev. Slobodným umelcom som sa stal až v roku 1970.
Museli ste za bývalého režimu povinne robiť sochy komunistov či politické osobnosti?
Nie, to som odmietol. Nedokázal som tvoriť proti môjmu svedomiu. A tak zatiaľ, čo iní robili busty Leninov a Gottwaldov na námestia a nádvoria fabrík, ja som vyrábal sochy Cyrila a Metoda do kostolov. Nikdy som umelecké remeslo nerobil pre peniaze, ale preto, aby na svete niečo vkusné po mne zostalo. Mohol som spraviť veľa sôch, no ak sa mi tiež nepáčilo prostredie, kde mali byť umiestnené, nevzal som objednávku. Po 17-tom novembri 1989 mnohé socialistické diela rozbíjali. S tým ale nesúhlasím. Tie sochy alebo reliéfy boli súčasťou jednej historickej epochy, a preto mali byť zachované ako výtvarné diela pre poučenie ďalších generácií. I keď boli pre nás z politického hľadiska neprijateľné, predsa to len boli umelecké diela. Socha nie je topánka, ktorá sa zoderie a vyhodí. Hovorí o niekom, o nejakej dobe a jej zničenie je barbarstvom.
Ako dlho trvá, kým vytvoríte jednu sochu?
To je ťažko povedať. Ja si najskôr podľa fotografie nakreslím štúdie. Na drevený kolík potom nanášam kúsok po kúsku modelársku hlinu. Podľa busty sa vyrobí sadrová forma a do nej sa odlieva sadrová, bronzová alebo epoxidová socha. Mám rozrobené súčasne viacero diel a pri jednom výtvore vydržím najviac dve hodiny. Vylepšovať sa dá stále, no pri tejto práci treba vedieť, kedy prestať. Svoje sochy vytesávam z dreva, pieskovca, žuly, ale najradšej z dreva. Väčšinou mi sedeli modelom skutoční ľudia, napríklad Vladimír Mináč alebo Andrej Plávka, no vyberal som si aj takzvané typy „z ulice“, hlavne z našej dediny. Zaujíma ma folkloristika a história Slovenského národného povstania, ktoré tvorí tretinu mojej tvorby.
S akými najväčšími alebo najmenšími rozmermi ste diela vytvorili?
Jeden z mojich najväčších reliéfov sa nachádza v dome smútku v Mojši, má rozmery  4 x 11 metrov. Pre našu obec teraz robím plastiku Strom života s rozmermi 3 x 6 metrov. Najmenšími sú asi 8-centimetrové plakety a medaily. Mnoho mojich diel je roztrúsených nielen po Slovensku, ale i po zahraničí. Najviac vo Francúzsku, ale i v Azerbajdžane, Gruzínsku, Afrike, Kanade, či Amerike. Ťažko sa s nimi lúčim, lebo sú ako moje deti. Lenže všetky si nechať nemôžem, lebo by som sa tu už nepohol. Vždy si však musím byť istý, že budú v dobrých rukách, komukoľvek ich teda nedám.
Pokračujú vo vašich stopách aj vaše deti?
Moja dcéra učiteľka pekne kreslí a syn lesník vyrezáva z dreva. Celý život som si musel zháňať robotu a to ich na povolaní slobodného umelca odradilo. Prvé roky mi v práci pomáhala moja manželka. Spoznali sme sa ako divadelní amatéri, po troch mesiacoch známosti sme sa vzali a máme sa radi doteraz. Bola mojou veľkou inšpiráciou, oporou. Umelcovi sa dobre tvorí len vtedy, ak má rodinu, ktorá ho chápe, morálne podporí a ja som mal to šťastie. Teraz jej zase pomáham ja a hoci som už dôchodca, stále čosi robím. Modelujem, vyrezávam, maľujem, reštaurujem, vystavujem, fotografujem, sedím pri počítači, učím študentov, cestujem, teším sa z vnukov. Neviem odpočívať, mám ešte veľa plánov a niekedy sa smejem, že ani umrieť nebudem mať kedy.

Najčítanejšie na My Žilina

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 21 036
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 824
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 545
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 941
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 385
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 369
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 913
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 576
  1. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  2. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  3. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  4. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  5. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  6. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  7. Martin Borecky: Rakovina
  8. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 236
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 652
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 451
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 153
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 462
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 378
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 325
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  2. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  3. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  4. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  5. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  6. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  7. Martin Borecky: Rakovina
  8. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 236
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 652
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 451
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 153
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 462
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 378
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 325
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu