Moderátorom večera bol Peter Ničík, ktorý diskusiu zvládol bravúrne a jeho hosťami boli skutočné osobnosti slovenského jazyka v Žiline. V utorok podvečer sa teda v priestoroch nadácie skloňoval materinský jazyk vo všetkých pádoch. Aj keď hostia večera nevedeli jednoznačne povedať, akú knihu by si zobrali so sebou na opustený ostrov, v jednom sa zhodli určite a to, že je potrebné neustále čítať. Nejednoznačný pohľad mali na používanie ypsilonu v slovenskom jazyku a naopak, rovnaký názor mali na zmeny v slovenskom jazyku. „Každú zmenu treba dobre premyslieť, pretože to nie je jednoduché niečo len tak zmeniť,“ povedala Mária Kyšková. S inovátorskou myšlienkou prišiel Viktor Tanitó, ktorý by si želal, aby pri výučbe rodného jazyka mali slovenčinári identické podmienky ako učitelia cudzích jazykov. „Slovenčinu by sme mohli u študentov lepšie cibriť, ak by sme mali triedy rozdelené na polovicu. Jednoducho, keby sme pracovali s menším počtom žiakov,“ povedal Tanitó. Uznávaný profesor František Babiar vyjadril presvedčenie, že by bolo lepšie, keby sa namiesto kvantity vsadilo na kvalitu výučby literatúry. „Uprednostnil by som reprezentatívny výber autorov a diel, ktoré by sme hlbšie poznali, ako to veľké kvantum, ktoré sa učí na školách,“ reagoval a Ján Ničík ho doplnil: „Bolo by lepšie naučiť sa jednu báseň od Smreka naspamäť, ako vymenovať všetky jeho zbierky.“ Toňa Revajová poukázala na zlú výslovnosť v médiách a Janka Necpalová vyslovila revolučnú myšlienku: „Zrušila by som osnovy pre prvý stupeň základnej školy a učila detičky najskôr správne hovoriť a čítať.“ Mária Erniholdová by odporúčila zjednodušiť pravidlá slovenského pravopisu a Andrea Brezániová si myslí, že práca slovenčinára je poslaním a aj keď nie je dostatočne finančne ohodnotená, nie je to najpodstatnejšie. Všetci sa zhodli, že dôležité je deti vychovávať k ľudskosti a pozitívnemu prístupu k životu. A nenašiel sa medzi nimi ani jeden, ktorý by povedal, že spolupráca medzi učiteľmi a študentami ich vzájomne neobohacuje. Viac sa o tomto podujatí dočítate o týždeň v Žilinských literárnych novinách.
Súčasťou večera bolo aj vyhodnotenie najlepšej eseje žilinských slovenčinárov na tému „O svetle, tme a čarovných zápalkách zasvecujúcich človečinu.“ V porote bol organizátor ŽLF Peter Ničík, riaditeka Nadácie 21. storočia Milenka Prekopová, šéfredaktorka MY Žilinských novín Monika Janigová a šéfredaktor asopisu Štvorlístok Peter Paďour. Prvé a druhé miesto porota neudelila, ale rozhodla sa pre dve tretie. Na snímke vľavo ocenená Miriam Tereštíková a na druhej snímke odovzdáva Janke Necpalovej ocenenie Peter Paďour. Obidve výherkyne dostali poukážky na nákup kníh v Kníhkupectve Artforum.
