ý v minulosti vysadili a starali sa oň obyvatelia bytoviek. Dokonca ho chceli od mesta odkúpiť a ohradiť v záujme zachovania zelene.
Preto 17. augusta 2005 napísali na Mestský úrad v Žiline list, v ktorom žiadajú o odkúpenie tohto pozemku o výmere 460 metrov štvorcových, ktorý sa nachádza v tesnej blízkosti ich okien. Žiadosť odôvodňovali tým, že zeleň devastujú vandali, slúži ako úkryt pre bezdomovcov a ako miesto pre venčenie psov. „Sústavne sme vyrušovaní hlukom, krikom, vulgárnymi výrazmi. Nezodpovední majitelia psov nám tu nechávajú výkaly a zastávka MHD umožňuje používanie priestranstva ako WC. Ohradením tohto priestranstva zabezpečíme udržiavanie čistoty a kultúrne bývanie,“ uviedli vlastníci bytov. Dodali, že zeleň vybudovali svojpomocne, vlastnými finančnými prostriedkami a vlastnými rukami.
Nepochodili však. Eugen Kozáček, v tom čase vedúci oddelenia územného plánovania a stavebného poriadku Mestského úradu v Žiline, totiž k žiadosti poskytol zamietavé vyjadrenie a vedúca mejetko-právneho oddelenia Viera Urdziková ju zamietla. Kozáček to zdôvodnil tým, že plochy verejnej zelene, ktoré sú súčasťou obytných zón, sú riešené ako voľne prístupné plochy bez oplotenia. Preto „s ich delením a rozparcelovaním pre jednotlivé obytné bloky zásadne nesúhlasíme.“ V závere vyjadrenia Kozáček ešte podotkol, že časť parcely, o ktorú vlastníci bytov prejavili záujem, „bola na za základe uznesení Mestského zastupiteľstva č. 61/2004 z 30. augusta 2004 a 11/2005 z 5. septembra 2005 určená na odpredaj za účelom výstavby radových garáží.“
Takéto vyjadrenie však obyvateľov pobúrilo. Lekár Dušan Broďani nechápe, ako je možné, že žiadosť obyvateľov neprejednávalo zastupiteľstvo a ešte menej mu je jasné, prečo o odpredaji tohto pozemku jedenástim stavebníkom garáží poslanci rozhodovali dvakrát. Najskôr ten istý pozemok, tým istým ľuďom za rovnakú cenu 800 korún za meter štvorcový predali 30. augusta 2004 a potom, ako oň požiadali 17. augusta 2005 aj vlastníci okolitých bytov, ho poslanci jedenástim stavebníkom garáží predali aj druhýkrát na zasadnutí zastupiteľstva 5. septembra 2005. Teda iba pár dní po žiadosti vlastníkov bytov.
Podľa Dušana Broďaniho je to absurdné. „V jednom liste nám odpísali, že sa pozemok nemôže rozparcelovať a že je to verejná zeleň. Žiadosť však do zastupiteľstva neposunuli a podľa mňa je to zneužitie právomoci. Zaujímavé však je, že ešte v tej istej odpovedi nám oznámili, že zastupiteľstvo už dvakrát rozhodlo o predaji a rozparcelovaní tohto pozemku pod garáže. Ako je možné, že pre nás sa pozemok predať a rozparcelovať nedá a pod garáže áno a dokonca ho predali až dvakrát? Pritom naša žiadosť sa do zastupiteľstva ani len nedostala?“ pýta sa Dušan Broďani.
Pozoruhodná pritom je aj skutočnosť, že ak by Mesto Žilina predalo pozemok vlastníkom okolitých bytov, zarobilo by na tom oveľa viac. Žiadali totiž o 460 metrov štvorcových, čo po 800 korún za meter predstavuje 368-tisíc. Stavitelia garáží však odkúpili len 198 metrov štvorcových, a teda dohromady mestu zaplatili iba 158 400 korún. „Kde je tu logika a prečo o tom zastupiteľstvo rozhodovalo až dvakrát a prečo sa tam naša žiadosť vôbec nedostala?“ opäť sa pýta Dušan Broďani.
O vyjadrenie sme požiadali hovorcu Mestského úradu v Žiline Jána Štofka. „Poslanci Mestského zastupiteľstva v Žiline dňa 30. augusta 2004 schválili v uznesení č. 61/2004 odpredaj pozemku č. 6666 pre výstavbu 11 garáží. Tento predaj sa dostal aj na program MZ dňa 5. septembra 2005, nakoľko sa čiastočne zmenilo situovanie garáží a v uznesení 11/2005 bola parcela presne identifikovaná ako 6666/1. Na žiadosť obyvateľov bloku č. 2200 o odkúpenie plochy zelene o výmere 460 m2 dal Mestský úrad v Žiline, oddelenie územného plánovania a stavebného poriadku, dňa 23. septembra 2005 stanovisko, v ktorom zásadne nesúhlasilo s delením a rozparcelovaním zelene pre jednotlivé bloky. V stanovisku bolo aj podotknuté, že časť tejto parcely už bola odpredaná za účelom výstavby radových garáží. K žiadostiam občanov (nielen o kúpu pozemkov) sa v prvej etape vyjadrujú jednotlivé oddelenia Mestského úradu v Žiline, v druhej etape mestská rada a až potom sú záležitosti postúpené na rokovanie Mestského zastupiteľstva. To je zvyčajný postup. To znamená, že nie o každej záležitosti rokuje MZ,“ povedal Štofko.
Hovorca však všetky pochybnosti vlastníkov úplne nerozptýlil. Nevysvetlil napríklad to, prečo zastupiteľstvo ten istý pozemok predalo rovnakým ľuďom za rovnakú cenu dvakrát.
