Podľa Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Nezavinené postavenie povinného predpokladá, že povinný ani len z nedbanlivosti nezapríčinil, že nemôže splniť to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Súd by mal zohľadniť aj spôsob, akým vznikla vymáhaná pohľadávka, napr. či jej vznik nebol dôsledkom hazardného konania povinného, či sa povinný nezbavoval majetku bez ohľadu na jeho záväzky a pod.
Povolenie odkladu exekúcie z tzv. sociálneho dôvodu prichádza do úvahy len vtedy, ak tento dôvod má prechodný charakter a možno opodstatnene očákávať, že v exekúcii sa po určitom čase bude môcť pokračovať. Trvalý stav sociálneho postavenia povinného, ktoré bráni vo vykonávaní exekúcie, vylučuje povolenie odkladu. Obzvlášť nepriaznivé následky pre povinného alebo pre príslušníkov jeho rodiny spočívajú v ohrození základných životných istôt, napr. prechodné ohrozenie nevyhnutnej výživy, bývania, prípravy na budúce povolanie a iné uspokojovanie obdobných základných potrieb povinného a jeho rodiny.
Je potrebné zdôrazniť, že oprávnený nemôže byť povolením odkladu vážne poškodený. Záver súdu sa v tomto smere opiera o hospodárske, majetkové a sociálne postavenie oprávneného, ktoré môže pripúšťať odklad splnenia prisúdenej pohľadávky alebo nepeňažnej povinnosti, alebo ho môže vylučovať, pretože oprávnený by sa povolením odkladu mohol tak dostať do obdobnej situácie, ktorá inak opodstatňuje povolenie odkladu u povinného. Je to však vecou posúdenia konkrétnej situácie, v ktorej sa porovnajú obzvlášť nepriaznivé následky pre povinného, príp. príslušníkov jeho rodiny a rozsah poškodenia záujmov oprávneného.
Autor: JUDr. Milan Rojček
