esca Pollina, oslovila niekoľkých potenciálnych investorov zo Žiliny.
Informáciu nám potvrdila aj Pollinova manželka, Slovenka Beáta Flimmelová. Tá uviedla, že projekt predstavili niekoľkým ľuďom, ale ešte nie je nič definitívne, ani rozhodnuté. „Náš projekt sme prezentovali a neostáva nám nič iné, len čakať,“ povedala Silvia Karafová, asistentka advokáta Pollina. Záležať vraj bude od toho, ako sa k projektu postavia potenciálni investori.
Prezentačný materiál firmy, ktorý sa nám dostal do rúk uvádza, že kompletná fabrika sa skladá z 18 blokov, ktoré poskytujú tieto základné služby: tepelnú likvidáciu odpadu, výrobu elektrickej energie, ochranu životného prostredia. Vraj vlastní aj najvyspelejšiu technológiu, vďaka ktorej sa do ovzdušia dostáva minimálne množstvo emisných látok a ich hodnota je hlboko pod normou stanovenou vládou. Monitorovanie emisií je pritom prakticky nepretržité.
Jeden z ľudí, ktorých firma oslovila s ponukou na spoluprácu a neželá si byť menovaný však tvrdí, že takáto spaľovňa potrebuje veľmi veľké množstvo materiálu a obáva sa, že nielen žilinská nemocnica, ale ani všetky slovenské nemocnice ho nedokážu vyprodukovať. „Mám preto obavu, či tu niekto nechce urobiť spaľovňu pre Európu a dovážať k nám takýto odpad,“ hovorí. Podľa neho totiž veľa takýchto fabrík v Európe nie je. „Táto spoločnosť nie je jedinou na európskom trhu. Rozdiel je jedine v technológii spracovania odpadu. Ako som sa dozvedela, sú aj iné zahraničné firmy, ktoré sa chcú prebojovať na Slovensko,“ povedala Beáta Flimmelová. Podľa jej slov Fabrika spracováva aj komunálny odpad, pričom z jednej tony odpadu vyprodukuje len jeden kilogram zvyškov, ktoré majú zloženie ako hlina. „Fabrika pracuje na základe systému na spracovanie odpadu, ktorý je zameraný na zníženie emisných plynov. Jej pokrytie pre nemocničný odpad je asi pre jeden milión obyvateľov a pre komunálny odpad pre tri milióny obyvateľov. Odpad by sa teda na Slovensko nedovážal,“ dodala Flimmelová.
Advokát Francesco Pollino, ktorý je oprávnený zastupovať v pracovných vzťahoch spoločnosť COOMI v SR hovorí, že dôvod, prečo sa firma snaží preniknúť na slovenský trh je ten, že samotné Slovensko sa bude musieť zaoberať problematikou životného prostredia. „Pre tých, ktorí si myslia, že spaľovne môžu byť nebezpečné, zdôrazňujem, že také môžu byť tie, ktoré sú staré a vybudované starými technológiami,“ povedal. Podľa neho COOMI buduje fabriky, ktoré majú najvyspelejšiu technológiu a sú schopné spracovať všetky druhy odpadu s nulovými hodnotami emisných látok.
Podľa propagačných materiálov spoločnosť COOMI, mechanické konštrukcie FAENZA (Ravena) realizuje spaľovne a siete fabrík na tepelné spracovanie odpadu na celom svete, a to už od roku 1990. Spoločnosť je zameraná na oblasť strojárskeho priemyslu a tepelného spracovania odpadu. Chce vraj prispievať k riešeniu problémov znečistenia životného prostredia svojou vysokou profesionalitou a kvalitou.
„Čo sa týka vybudovania spaľovne nemocničného odpadu, o tom momentálne nemá Mestský úrad (MsÚ) v Žiline žiadnu vedomosť. Tieto záležitosti sú v kompetencii Obvodného úradu životného prostredia v Žiline,“ povedal hovorca MsÚ Ján Štofko.
„Vytvorenie spaľovne by sme privítali. Vyplatilo by sa nám to po ekonomickej stránke. Ušetrili by sme minimálne na doprave,“ hovorí referentka investícií, cien a životného prostredia Nemocnice s poliklinikou v Žiline (NsP), Anna Bobuľová. Podľa jej slov totiž v NsP odpad nespaľujú, ale vyvážajú. „Vozíme ho napríklad do Kysuckého Nového Mesta a Nitry. Tam majú spaľovne, ktoré sú na to prispôsobené,“ povedala riaditeľka NsP Daniela Bekeová. Podľa nariadenia vlády sa biologicky kontaminovaný odpad môže skladovať najviac sedem dní a v priestore vybavenom chladiacim boxom maximálne štrnásť dní. Jeho likvidácia je však pomerne drahá. V Nitre si napríklad účtujú 63 korún za kilogram a navyše treba zaplatiť aj dopravu, čo predstavuje 23 korún na kilometer.
NsP pritom v roku 2005 vyprodukovala viac ako 731-tisíc ton odpadu, z toho takmer 27 ton tvoril nebezpečný odpad. Do tejto kategórie spadajú roztoky ustaľovačov, ale napríklad aj časti orgánov tiel. Podľa Bobuľovej na Slovensku v súčasnosti existujú len asi štyri spaľovne oprávnené takýto odpad likvidovať.
Na negatíva upozorňuje Spoločnosť priateľov Zeme. Podľa Ladislava Hegyiho „spaľovne odpadov zo zdravotníckych zariadení znečisťujú životné prostredie viacerými vysoko toxickými karcinogénnymi látkami, napríklad dioxínmi“. V roku 2002 podľa neho vyprodukovali len spaľovne odpadov zo zdravotníckych zariadení vyše štyri percentá celkového množstva dioxínov na Slovensku.
