Nedá si siahnuť na vlasy. Hovorí otvorene a vyzerá ako obyčajný chalan z ulice. V Nadácii 21. storočia čakala vo štvrtok na Dana Bártu početná skupina ľudí, aj keď tentoraz nešlo len o jeho osobu, ale najmä tému diskusie, pripravenú v spolupráci s Ligou za duševné zdravie. Moderátorka Katika Žitniaková usmerňovala dialóg o závislostiach na drogách, o alkoholizme, a tak trochu aj o hudbe. Odborné pohľady prezentoval Dušan Korbel, ktorý sa zaoberá drogovou tematikou. Bárta si získal sympatie najmä bezprostrednosťou, ktorá uvoľnila atmosféru o svetlých a temných farbách života. Na záver nás čakala najťažšia úloha - to sme však ešte netušili, že so žiadosťou o rozhovor budeme musieť za Bártom bežať po Štúrovom námestí k Domu odborov, kam sa náhlil na zvukovú skúšku pred večerným koncertom. Úlohu sme zvládli a vy si môžete prečítať netypické interview s týmto českým spevákom
o jeho neobyčajnej vášni - vážkach...
Väčšina ľudí z umeleckých sfér zbiera knihy, albumy alebo obrazy. Čo vás priviedlo k takejto netradičnej záľube, akou je fotenie vážok?
Nemyslím si, že ide o niečo nezvyčajné. Pre mňa je to jednoducho spôsob trávenia voľného času.
Ale človek z hudobného biznisu sa väčšinou zaujíma o umenie a nie o zoológiu...
Ja som sa najskôr zaoberal chrobákmi a až potom prišla hudba. Ešte ako malý chalan som ich zbieral a čítal o nich. Keď som sa neskôr v kariére dostal tak ďaleko, že som si našiel aj voľný čas, vrátil som sa k tomu, čo som robieval v detstve.
V jednom rozhovore ste spomínali, že keď pozbierate všetky vážky, plánujete vydať knihu. V akom štádiu sa nachádza tento váš zámer?
Ešte v žiadnom. Zozbierali sme nejaké informácie, ale kým na tom začneme pracovať, prejde nejaký čas.
Nebojíte sa momentu, že keď odfotíte poslednú vážku, táto kapitola vášho života sa uzavrie?
Tých 5700 druhov vážok nikdy neodfotím. Je to len hobby. Ale ak by táto situácia niekedy nastala, začnem premýšľať, ako materiál využiť. V tejto oblasti si môžem dovoliť robiť, čo
chcem, neobmedzujú ma žiadne termíny.
Vážky ste fotili dokonca aj v Strednej Amerike. Neprekážajú vašej rodine takéto dlhé výlety?
Neprekážajú. Po Strednej Amerike som cestoval v období, keď som ešte žiadnu vlastnú rodinu nemal. A zatiaľ to všetci akceptujú.
Čo vás pritiahlo práve k vážkam? Žeby ich zaujímavé sfarbenie?
Mňa zaujalo skôr fotenie, nie konkrétne vážky.
Inšpirujú vás pri písaní a skladaní pesničiek?
Nie, práve naopak. Ja inšpirujem vážky.
Púšťate im hudbu?
Samozrejme, aj ony si musia vypočuť nejakú kvalitnú muziku.
Neprekáža vám niekedy, že vás ľudia vnímajú najmä ako hudobníka?
Myslím si, že hudobníctvo u mňa predstavuje základ. Aj vďaka nemu sa ľudia o mňa zaujímajú. Pre mňa osobne by bolo zvláštne, ak by som svoju prácu nerobil.
