Býva v žilinskom byte, no víkendy trávi na chalupe v Belej. „Kúpili sme to tu pred desiatimi rokmi. Za domom je prudký svah, do ktorého bolo ťažké nielen že nosiť bremená, ale i vyjsť samotnému. Roky pribúdajú a aby som si uľahčil život, minulý rok som si dal naň urobiť pozemnú lanovku, ktorá poľahky odvezie nielen mňa, ale i kosačku, jablká, kamene, či debny s kompostom,“ ukazuje. Dole je lanovka označená ceduľou Údolná stanica Filipko a vrcholová sa volá Kristiánik, presne ako mená jeho vnukov. Poháňaná je elektromotorom lanovým navijakom a ovláda ju diaľkovým spínačom. „Čoskoro sa nám narodí tretí vnuk, preto budem musieť spraviť medzistanicu s jeho menom. Alebo lanovku o kúsok predĺžim,“ smeje sa. Pôvodne zanedbaný breh je dnes upravený skalničkami, kríkmi a stromčekmi. Pomedzi ne vybudovali aj chodníčky, ale po nich chodia už len málokedy. „Nebolo to lacné, aj mojej manželke sa to nezdalo, no teraz sa i ona rada hore vyvezie,“ pochvaľuje si šikovný podnikateľ.
