Sám sa venuje už desať rokov vzpieraniu a nedávno sa vrátil zo súťaže v Dominikánskej republike.
Čo vás priviedlo k vzpieraniu?
Najskôr som hrával futbal. V tíme som nemal príležitosť si zahrať pravidelne, tak ma to prestalo baviť. Kamarát ma prehovoril, aby som vyskúšal ísť s ním na tréning vzpieračov. Zapáčilo sa mi to a odvtedy už vzpieram desať rokov.
Kde ste začínali športovú kariéru?
Začínal som v športovom klube v Radoli, vďaka vzpieraniu som sa dostal do Košíc, kde som zostal dva roky. Potom prišla vojenčina v Dukle Trenčín. Po skončení vojny som sa upísal za zamestnanca a zostal som tam.
Ako často trénujete, venujete sa aj iným športom?
Tréningu sa venujem osem až desaťkrát do týždňa. Okrem vzpierania rád chodím plávať, keď je dobré počasie, často vytiahnem bicykel a v zime snoubordujem. Týmto športom sa venujem hlavne v prechodných obdobiach, keď sa nechystám na súťaž.
Prezradíte nám, ako vyzerá tréning?
Najskôr sa rozcvičím naprázdno, potom si postupne pridávam kilá až pokiaľ vládzem. Keď sa chystám na majstrovstvá, tréning sa skladá z troch fáz. Prvá je objemová, v druhej je predpríprava a v tretej sa zameriava na techniku. Celý cyklus trvá asi šestnásť týždňov.
Stravujete sa nejako špeciálne?
Určite z cestovín by som nevládal dvíhať takú váhu. Samozrejme, najväčší podiel tvorí mäso, kuracina, bravčovina. Najlepšie sú kuracie prsia, lebo obsahujú málo tuku a veľa bielkovín. Jem veľa zeleniny a ovocia a nepohrdnem ani dobrým koláčikom.
Potrebujete nejaký špeciálny výstroj, pomôcky, krémy,...?
Tento šport nie je na výstroj až taký náročný. Potrebujem dobré vzpieračské topánky, dres, opasok a kolenačky. Keď idem na činku, aby sa mi v rukách nešmýkala, používame magnéziový prášok a samozrejme bez činiek so závažiami by to asi nešlo.
Máte svojho vlastného trénera?
Mám svojho osobného trénera Milana Kováča. Rudolf Lukáč je zas môj reprezentačný tréner.
Aké úspechy ste dosiahli vo vzpieraní?
Bol som majster Slovenska, na majstrovstvách sveta (MS) juniorov som získal pekné deviate miesto. Teraz dvíham v mužskej kategórii do sedemdesiatsedem kíl. Nedávno sme sa vrátili zo súťaže v Amerike, ale tam sa nám veľmi nedarilo.
Kde ste presne boli a prečo sa vám nedarilo?
V Santo Domingu sa konali MS. Skončil som na 37. mieste v najobsadzovanejšej kategórii spomedzi päťdesiatštyri pretekárov. Navzpieral som tristodesať kíl, čo bol pre mňa napriek všetkému úspech, pretože som sa od ME v Poľsku zlepšil o desať kilogramov. Len to umiestnenie nebolo dobré.
Mali ste nejaké zdravotné ťažkosti?
Museli sme pretekať bez dlhšej aklimatizácie a to sa podpísalo nielen pod môj výkon. Bolo tam veľmi teplo a vlhko, cítil som sa uvoľnený a to nebolo dobre. V trhu som dal stoštyridsaťpäť kíl a stošesťdesiatpäť v nadhode. Práve tu sa u viacerých prejavila zlá aklimatizácia a nenadhadzovalo sa nám dobre.
Aké sú u nás podmienky pre tento druh športu?
Myslím, že máme vhodné podmienky pre vzpieranie. Venuje sa aj mládeži, len nie je dobre vyriešené prepojenie po strednej škole. Tento šport nie je náročný na cestovanie za teplom, po celý rok sa trénuje v hale a na činke, takže z tohto hľadiska nie sú potrebné žiadne výnimočné podmienky.
Nie je to náročný druh športu? Nespôsobuje zdravotné ťažkosti?
Každý šport je svojím spôsobom náročný a zapríčiňuje zdravotné problémy. Mňa zatiaľ ťažkosti obchádzajú, ale drobným zraneniam sa občas nevyhnem.
