Zahusťovanie sídlisk v Žiline pokračuje neuveriteľným tempom. Kompetentní na mestskom úrade a radnici už takmer dva roky „v zhode“ s neexistujúcim územným plánom stavajú prakticky čokoľvek a kdekoľvek. Neprekáža im pritom ani to,
že likvidujú zeleň a obyvateľom mesta zásadným spôsobom znižujú kvalitu bývania.
Do úvahy neberú ani protesty, či petície rozhorčených susedov. Takto to v Žiline funguje vďaka súčasnému primátorovi a väčšine poslancov v mestskom zastupiteľstve.
Všetko sa začalo 9. apríla 2005, keď z mapy mesta prakticky zmizlo Štúrovo námestie. Mestské zastupiteľstvo ho totiž predalo ešte v decembri 2003 spoločnosti, ktorá tam postaví obchodný dom Aupark. Proti tomuto rozhodnutiu vznášali námietky občania aj občianske združenia. V sobotu 9. apríla 2004 však zrezali pilčíci všetky stromy, ktoré rástli na námestí. Zástupcovia občianskych združení vtedy hovorili, že výrub stromov takmer za 5 miliónov korún bol protizákonný. Žilinský architekt Pavel Kropitz jeho umiestneniu na jednom z hlavných námestí vyčíta „nerešpektovanie územného plánu mesta, ktorý počítal s námestím a pešou zónou cez Štúrovo námestie“. Jeho kolega Martin Pavelek si myslí, že „Aupark výrazne zhorší dopravný systém mesta, nevytvorí ani toľko parkovacích miest, koľko sám potrebuje“.
V utorok 26. apríla sa na Štúrovom námestí zišli zástupcovia neziskových organizácií, opoziční poslanci, občianski aktivisti a verejnosť, aby zorganizovali „rozlúčku s námestím, ktoré sa likviduje pre pripravovanú výstavbu Auparku“. Primátor Slota rozlúčku okomentoval slovami: „Nech
robia rozlúčku so Štúrovým námestím. Ja by som sa najradšej rozlúčil s nimi“.
Ten istý Slota na rokovaní mestského zastupiteľstva 25. aprí-
la 2005 poslancom oznámil, že na mieste amfiteátra bude stáť 26-poschodový obytný komplex. „Bol to šok,“ povedal opozičný poslanec Dušan Maňák, ktorý sa neubránil, aby primátorovi povedal, že je to „proti zdravému rozumu“. Pozemok letného kina kúpila firma Global ZA a za odpredaj vtedy hlasoval aj poslanec a súčasne člen dozornej rady tejto spoločnosti Karol Gordík, čo bolo v rozpore s etickým správaním. Bagre v júni síce letné kino zrovnali so zemou a za obeť mu padlo aj asi 300 zdravých stromov, ale doteraz sa mrakodrap na Bôriku nestavia. Búria sa totiž proti tomu občania a niekoľkí susedia napadli vydanie územného rozhodnutia na súde. Istá realitná spoločnosť avizuje, že tieto byty bude predávať od januára 2007. Znamená to, že aj napriek tomu, že spor čaká na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, začnú mrakodrap stavať? Skupina rozhorčených občanov sa potom koncom júla 2005 zišla na Bôriku, aby verejne prezentovala svoj nesúhlas s plánovanou výstavbou obytného domu na mieste bývalého amfiteátra. Vyvrcholením bola výzva, ktorou poslanec Peter Ničík za všetkých vyzval primátora Slotu, aby odstúpil. K výzve sa pripojili aj poslanci MZ Ľubomír Bažík, Jozef Badžgoň, Ladislav Bittšanský, Peter Fiabáne, Dušan Maňák, Anton Šulík, Marián Zrník a ďalších vyše tisíc občanov. Slota sa vyslovil preňho typickým spôsobom. „Budem chcieť, aby tých sto ľudí opustilo mesto Žilinu,“ reagoval na prvú stovku podpisov pod výzvu na jeho odstúpenie. Zahusťovanie a výruby v meste pokračovali ďalej!
S jedinou výnimkou. Tou bola plánovaná výstavba garáží na Solinkách. Obyvatelia sídliska sa totiž v petičnej akcii vyjadrili proti ich výstavbe, a tak blízky spolupracovník Jána Slotu a poslanec Michal Červený predaj predmetného pozemku z rokovania zastupiteľstva stiahol. Tento príklad je však, bohužiaľ, jediným, kedy sa občanom podarilo dosiahnuť zastavenie nezmyselnej výstavby a zahusťovania. Stalo sa tak v septembri 2005.
Už v októbri minulého roku však na Lichardovej ulici na Hlinách museli obyvatelia protestovať a podpisovať petíciu opäť. Priamo na trávnatom ihrisku, ktoré využívala Stavebná fakulta Žilinskej univerzity, študenti zo Stredného odborného učilišťa energetického a všetky deti zo sídliska, hodlal ďalší investor postaviť tri nové bytovky. Rozhorčení občania proti zámeru spísali petíciu, ktorú podpísalo 407 ľudí a odovzdali ju na Mestskom úrade v Žiline. „Bývam tu už viac ako 40 rokov. Zeleň sme budovali svojpomocne a sme radi, že ju máme. Protestujeme, aby nám ihrisko zobrali a na jeho mieste postavili paneláky,“ vyjadrila sa za všetkých obyvateľka Mária Sláviková. Odvtedy uplynul rok a výstavba bytoviek v tejto chvíli veselo prebieha ďalej.
V rovnakom čase začala súkromná firma výstavbu štyroch bytoviek na sídlisku Vlčince priamo pod oknami telesne postihnutých spoluobčanov. Tým nepomohol ani verejný protest. „K čomu bude dobré, že tu budú natlačené ďalšie štyri baráky? Deti a mládež sa tu hrávajú, pretože nemajú iné miesto. Keď im to zoberieme, budú vysedávať pred domami, fajčiť alebo drogovať,“ povedala obyvateľka sídliska Dana Muchová.
V novembri sa rozhorčení obyvatelia Komenského ulice na Hlinách dozvedeli, že im priamo pod oknami vyrastie polyfunkčný dom. „S pobúrením sme si prečítali informáciu o tom, že mestské zastupiteľstvo schválilo odpredaj nehnuteľnosti za účelom výstavby polyfunkčného objektu. Pobúrilo nás nielen rozhodnutie o odpredaji a výstavbe, ale aj to, že sme o tom boli informovaní ex post a že nás nikto nepožiadal o stanovisko,“ uviedli rozhorčení obyvatelia v proteste, ktorý zaslali primátorovi Jánovi Slotovi. Takmer rok po si každý okoloidúci môže pozrieť, ako primátor naložil s protestom občanov Žiliny. Polyfunkčný objekt veselo stavajú ďalej.
V novom roku začali intenzívne zahusťovanie hneď od februára. Poslanci totiž predali pozemok základnej školy na Moskovskej ulici na výstavbu sídliska Colorpark. V apríli potom na Šašvárke vyrúbali niekoľko topoľov a borovíc. Vyrastie tu totiž polyfunkčný dom, ktorý by mal mať 5 – 8 podlaží, 49 bytov, garáže a obchody. Na tomto mieste však doteraz stálo ihrisko a park. Obyvateľom okolitých domov sa výstavba nepáčila. Podali proti nej podnet a vec prejednával Krajský súd. Podľa Lýdie Pšenčíkovej tu bolo ihrisko pre školy a deti, lavičky a kopčeky na sánkovanie. „Vždy bolo plné. Chodili tam rodičia s deťmi na lavičky, sánkovať sa.“ S protestom však nepochodili a na Šašvárke sa veselo stavia.
Zahusťovanie v Žiline však nenabralo konca ani na jeseň tohto roku. Ďalší zásah do organizmu mesta totiž v októbri začala realizovať skupina jedenástich staviteľov garáží na Komenského ulici. Vo vnútrobloku medzi dvoma bytovkami, tesne pod oknami nájomníkov, totiž začali s výstavbou. Anton Broďani je zhrození: „Z jednej strany je frekventovaná cesta, z druhej budú garáže. Bola tam krásna lipa, ktorú som sám pred päťdesiatimi rokmi sadil. Boli tu gaštany a smrek.“ Bytovka na Komenského ulici bola jedna z prvých, ktoré v Žiline v 50-tych rokoch postavili. Pred domom vo vnútrobloku si vysadili parčík, pestovali tam ruže a hrali sa tam deti. Poslanci mestského zastupiteľstva však tento pozemok v roku 2004 predali jedenástim stavebníkom za cenu 800 korún za meter štvorcový na výstavbu garáží. Obyvatelia protestovali, ale nepomohli si. Namiesto parku budú mať pod oknami garáže.
Ostatné dva prípady sú úplne čerstvé. Stali sa totiž v priebehu niekoľkých posledných týždňov. V slovenárskej kolónii na Kysuckej ulici, medzi niekoľkými menšími bytovými domami, na nádvorí, ktoré pre obyvateľov slúžilo ako oddychová zóna, plná zelene, totiž skupinka investorov pripravuje výstavbu domu s osemnástimi bytovými jednotkami, garážami, parkoviskom a kaviarňou. Obyvatelia, z ktorých niektorí tu žijú aj niekoľko desaťročí, sú zhrození a rozhodnutí brániť sa. „Chlapci tu odmalička hrávali futbal a dnes už ich berú do prvej ligy. My starší tu máme lavičky, sedávame na nich, rozprávame sa. Je tu aj detské ihrisko, o ktoré sa mesto vôbec nestará. Robíme to my sami. Toto všetko nám chcú teraz zobrať,“ hovorí nespokojná Gabriela Vorešová.
Občania v Žiline so svojimi právami nepochodili ani pred tromi týždňami. Na Spanyolovej ulici, na volejbalovom ihrisku, rovno pod oknami niekoľkých obyvateľov, totiž šestica súkromných osôb začala s výstavbou garáží. Aj napriek tomu, že obyvatelia, ktorých sa to bezprostredne týka, spísali proti tomu petíciu a už dva roky sa dožadujú zastavenia výstavby.
Všetky tieto doslova barbarské zásahy do organizmu mesta a života jeho obyvateľov majú spoločného menovateľa. Odohrali sa totiž so súhlasom súčasného primátora mesta Žiliny aj napriek protestom dotknutých obyvateľov mesta. Až sa do úst derie otázka. Je v Žiline primátor pre obyvateľov, alebo obyvatelia pre primátora? Majú aj iné mestá na Slovensku primátorov, ktorí takto ignorujú občanov?
