Dnes už mnohí vedia, že meno Petra Horáčka (36) je úzko spojené so Žilinou. Hoci sa narodil v českom Nymburku, v Žiline absolvoval základnú i strednú školu. V Žiline si začal tykať aj s tancom. Najprv na základnej umeleckej škole, neskôr v tanečnom klube Kontakt v Dome odborov. Minulý týždeň si ho Nadácia 21. storočia pozvala ako hosťa podujatia Tanečný život Žiliny.
Na Tanečnom živote Žiliny ste sa stretli s ľuďmi, ktorí vám nie sú neznámi. Niektorí z nich boli vaši učitelia, iní kolegovia či kamaráti. Aké ste mali pocity?
Ako „hosť z hlavného mestečka,“ pretože tak ma v úvode predstavili. Miešala sa vo mne radosť s dojatím, nechýbal humor, ale moje pocity boli len a len pozitívne! A predovšetkým som bol milo prekvapený samotným pozvaním. Som veľmi rád, že napriek osemnástim rokom tanečného pôsobenia prevažne v „bradavici na Dunaji“, ma ešte stále považujú za niekoho, kto patrí k tanečnému životu Žiliny!
Spoločenský tanec sa aj vďaka televíznej šou Let´s dance dostáva opäť do povedomia ľudí. Kto z účinkujúcich sa vám najviac páči či páčil?
Tanečníkov, teda tie „necelebrity“, všetkých dôverne roky poznám. Takmer polovica z nich prešla a tretina naďalej prechádza mojimi trénerskými rukami. Z tancujúcich celebrít patrí môj obdiv Zuzke Fialovej (za nečakanú flexibilitu a talent), pani Helenke Vondráčkovej (to, čo vo svojom veku zvláda, je fantastické) a Marošovi Kramárovi (najmä za pozitívnu energiu a skvelú šou, akou nadchýna publikum).
Trúfli by ste si nastúpiť na miesto niektorého tanečníka? Koho z „celebrít“ by ste prijali za partnerku. Nemusia byť len tie, ktoré tam vystupujú.
Trúfnuť by som si aj trúfol, ale ako by to vyzeralo? Ale vážne, aktívnu tanečnú kariéru som zavesil na klinec pred dvoma rokmi, a tak mi celkom vyhovuje pozícia jedného z choreografov tohto projektu. Navyše s výberom mužov - profitanečníkov som bol spokojný. Ak by bola možnosť zatancovať si s nejakou celebritou, celkom rád by som si zakrepčil so Sisou Sklovskou, aby to zostalo „doma v Žiline“, respektíve medzi bývalými spolužiakmi, alebo s Alenkou Heribanovou.
Žilina je určite mestom, kde má tanec v rôznych formách a podobách pomerne široké zázemie. Myslíte, že kráča dopredu?
Súdiac podľa množstva tanečných veličín, ktoré prijali pozvanie na Tanečný život Žiliny, má Žilina minimálne veľa silných nôh, na ktorých sa dá kráčať vpred, či tancovať. Súdiac podľa výsledkov, medailí, úspešných premiér a ešte úspešnejších interprétov je vytýčený smer správny.
Jednou z tém Tanečného života Žiliny bol aj najlepší tanečník Žiliny. Kto je ním podľa vás?
Ľahšie otázky by neboli? Aktuálny stav nepoznám, nerád by som na niekoho z neinformovanosti zabudol. Ale poznáte to biblické : „...na počiatku všetkého stála pani Maja Zagatová.“
Hovorí sa, že tanec bolí, ale na tanečníkovi to nesmie nikto vidieť. Je to pravda? Kedy ste zažili najbolestnejšiu chvíľu vo vašom tanečnom živote?
Tancu v rozličných podobách sa venujem 29 rokov a ťažko povedať, ktorý z tanečných úrazov bolel najviac. Najvyššie v rebríčku bolestivých spomienok figurujú „natrhnutia“. Natrhnutý biceps po zrážke s asi 45-kilovou tanečníčkou (1991), viacnásobný výron a následné natrhnutie väziva v členku, s ktorým bolo potrebné s úsmevom dotancovať šou na Majstrovstvách Európy (2003), či natrhnuté lýtko pri tréningu s pármi (2006). „Celotelovo“ najvzrušujúcejšie však k tancu motivovalo spálenie chrbta, ramien a stehien na prudkom slnku na Svetovom pohári v Ázii (2001). Porota však bola nadšená a výraz tváre ocenila ako „mimoriadne precítený a zapálený...“. Kto by sa v takej chvíli škriepil?