Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

V Nepále platia úplne iné pravidlá

Štyria kamaráti – Peter Kostolný, Peter Berger, Peter Kuba, všetci zo Žiliny a Stano Poliak z Liptovského Jána sa pred tromi týždňami vrátili z cesty po Nepále.

(Zdroj: archív P. Kostolného a P. Kubu)


Túto krajinu si vybrali hlavne kvôli kopcom. Výhodu mali v tom, že posledne menovaný Stano Poliak bol rok predtým šesť týždňov v Nepále a v Indii, takže už trochu
poznal krajinu a mal základné informácie. Odchádzali 18. októbra a vrátili sa 9. novembra, výprava trvala plných 22 dní aj s cestou.

Ako ste cestovali do Nepálu?
Cesta bola komplikovaná. Išli sme letecky. Existuje priamy let z Viedne do Kátmandú, ale ten je dosť drahý, tak sme zvolili inú kombináciu. Leteli sme z Viedne do Atén, odtiaľ do Bahrajnu. Pôvodne sme mali letieť z Bahrajnu do Kátmandú, hlavného mesta Nepálu, ale keďže let do Bahrajnu meškal päť a pol hodiny, nasledujúci let sme zmeškali a navyše bol aj zrušený. Ostali sme na noc v Bahrajne, ráno nebol žiadny spoj do Kátmandú, tak sme leteli do Muskatu v Ománe a až potom do hlavného mesta Nepálu. Namiesto rána sme tam teda prišli až neskoro večer. Nasledujúci deň sme už leteli priamo do kopcov. V Lukle také dosť vysoko položené letisko v skalách, ktoré má krátku a šikmú pristávaciu dráhu. Podľa nás mali malé lietadielka, ktoré tam pristávali, ešte zámerne podhustené gumy, aby to na tom krátkom priestore vôbec ubrzdili. Toto letisko je prácou Edmunda Hillaryho, slávneho horolezca, ktorý zanechal po sebe v tejto oblasti viac takýchto stôp.
Kam ste pokračovali potom?
My sme absolvovali údolie Kumbu, ktoré vedie do základného tábora pod Mount Everest. Z Kátmandú sa chodí autobusom do Namche bazáru, odtiaľ päť dní pešo do Lukly a potom ešte ďalších osem až desať dní do základného tábora. Teraz sa už do Lukly lieta, takže sa ušetrí päť dní.
Ako ste sa aklimatizovali na tamojšie prírodné podmienky?
Museli sme zmeniť program, lebo sa pokazilo počasie, čo sa tam často nestáva. Prvé tri dni pršalo a snežilo, naplánovanú túru sme teda museli vzdať a išli sme na taký aklimatizačný kopec. Prebehli sme ho dosť rýchlo, za štyri dni, takže sa začali prejavovať aklimatizačné problémy. Jeden kolega sa musel vrátiť z výšky 4 900 metrov nad morom, od tých 5 000m n. m. sme tú výšku už poriadne cítili. Tým, že je tam málo kyslíka sa zahusťuje krv a môže vzniknúť nejaká zrazenina, opuch mozgu, ochrnutie, je to komplikované. Štandardnými príznakmi sú bolesť hlavy, problémy s dýchaním, nespavosť. Všetko sa to potom prejaví na celkovej únave organizmu a na psychike. S výškou postupne ubúda množstvo kyslíka a na to nie sme my, Európania zvyknutí. Svoje robilo aj počasie, von bolo okolo –20 stupňov Celzia. Treba spomenúť aj hygienické pomery, ktoré sú tam neporovnateľne horšie oproti tomu, v čom my normálne žijeme, iná je aj strava. Keď sa toto všetko „zleje“ dohromady, tak je to dosť veľký nápor na fyzickú kondíciu, ale aj na psychiku.
Mali ste nejakých sprievodcov?
U jedného z nich sme bývali v chate. Sú nízki, tak 150 až 160cm, chudí, vyzerajú dosť opotrebovaní. My sme chodili v poriadnom turistickom výstroji a oni v šľapkách o tri čísla väčších, so sto kilogramovým nákladom na chrbte, pohvizdujú si a ešte vás predbehnú. Ich vidieť, to bol zážitok. Tí, ktorým sa podarilo trochu si zarobiť si pokúpili veľké chaty a stali sa z nich chatári, ako napríklad šerpa, u ktorého sme bývali. Pri ubytovaní je zaujímavé aj to, oni v tých svojich chatách nekúria. Akurát dole v jedálni majú malú hrdzavú piecku. V nižšie položených častiach kúria drevom, vo vyššie položených sušeným jačím trusom. Kúri sa však len chvíľu, počas večere, možno dve hodiny. V izbách nie sú radiátory, ani rozvody, nič. Treba mať dobrý spací vak, lebo sa nekúri ani v zime. V izbách boli teploty od nuly do približne mínus sedem stupňov Celzia.
Navštívili ste aj nejaké mestá a historické pamiatky?
Vyrážali sme z centra hlavného mesta Nepálu, Kátmandú a potom sú už len dediny. Namche bazár je známe horolezecké mestečko, kde sú posledné známky civilizácie. Potom už tie ďalšie osady v zime ani nebývajú osídlené, ľudia sa nich sťahujú nižšie. Treba podotknúť aj rozdiel medzi Tatrami, Alpami a týmito horami. Keď sa v Európe rozhodnete, že idete na kopec, tak idete súvisle hore. Tam sa ide raz hore, potom dolu do sedla, potom zas hore, čo je oveľa náročnejšie na fyzickú kondíciu. Ďalšou vecou sú vzdialenosti. Z Lukly pod Everest je to 70 kilometrov a túto vzdialenosť treba prejsť peši. Nijako inak sa to nedá, tovar nosia šerpovia a jaky. Zas na druhej strane je to dobré na aklimatizáciu organizmu.
Vy ste sa vrátili z hôr skôr?
Áno, zostúpili sme z hôr skôr. Potom sme strávili nejaký deň v Kátmandú a išli sme do národného parku Chitwan na juhu Nepálu bližšie k Indii. Tam sme zažili ešte štyri dni úplne iného charakteru.
Určite ste sa tam stretli aj so zvieratami, ktoré Slováci bežne nevidia.
Vytrucovali sme si výlet do džungle bez auta. Sprievodca sa nám stále vyhrážal, že jediné, čoho sa treba báť sú divé slony, že tam majú jedného, ktorý je dosť agresívny. Mysleli sme si, že nám chce trochu spestriť výlet a veľmi sme mu neverili. Urobili sme si po tej džungli taký okruh, videli sme hrocha, inak sme skoro žiadne zvieratá nevideli, lebo boli vo svojich skrýšach. Popoludní sme zrazu zistili, že aj domáci sú nejakí aktívnejší ako obvykle. Povedali nám, že musíme ísť rýchlo k rieke, lebo že sa objavil ten divý slon. My sme tomu stále neverili, až kým nezareval v rákosí asi päťdesiat metrov od nás. Tak sme sa odtiaľ pratali, každý iným smerom. Tam sa musí chodiť pomaly a nerozprávať, aby sa zvieratá nevyplašili. Nie sú útočné, ale musia mať pokoj. Domáci nám dali nám inštrukcie, čo máme robiť, keď uvidíme hrocha, nosorožca, aj tigra, ale nevedeli nám vysvetliť, čo máme robiť, keď stretneme divého slona. Len to, že musíme zmeniť trasu. Keď vylezieme na strom, tak slon ho prevráti, lebo má päť ton, keď budeme utekať, tak nemáme šancu, lebo on beží šesťdesiatkou, nereaguje ani na oheň, zľakne sa ešte viac. Pred niekoľkými týždňami udupal pár ľudí, ktorí ho chceli odohnať ohňom. Cvičené slony sú však úplne niečo iné, na tých sme sa tiež vozili po džungli.
Absolvovali ste aj vyhliadkový let nad Himalájami?
Áno, rozhodli sme sa ísť aj na vyhliadkový let nad časť Himalájí okolo Mount Everestu. Tam človek vidí, čo je to za plocha, aké veľké je to územie. Žiadnym spôsobom sa to nedá porovnávať s európskymi pohoriami. Pilot nás zavolal do kabíny, vysvetlil nám, ktorý vrch je ktorý, my sme si ich odtiaľ nafotili.
Plánujete v blízkej budúcnosti podobnú expedíciu?
Samozrejme, že sme celú cestu hovorili o plánoch, ktoré máme, čo všetko sa ešte dá na svete vidieť. Ja môžem povedať za všetkých, že sme si na tejto ceste vyhovovali a nevidíme dôvod na nejakú zmenu. V takejto zostave by sme chceli pokračovať aj na prípadných ďalších výpravách. Je tu ponuka od jedného kamaráta, ktorý už žil v Afrike, že by sme skúsili južnú Afriku. Druhou alternatívou je Južná Amerika - Patagónia, ktorá nás neskutočne priťahuje, ale je toho viac.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  9. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  10. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  1. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  2. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  4. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  5. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  6. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  7. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  8. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  9. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  10. Budovanie zelenej značky
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 962
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 20 337
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 083
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 624
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 262
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 951
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 520
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 389
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 262
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 6 655
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Stredná odborná škola strojnícka na Športovej ulici v Kysuckom Novom Meste už dlhodobo patrí medzi najkvalitnejšie a najprogresívnejšie školy svojho druhu v Žilinskom kraji so zameraním na strojárstvo, elektrotechniku, ekonomiku a poľnohospodárstvo.

41m

Študentka obstála vo veľkej konkurencii vedcov v kategórii Elektrotechnika, priemyselné technológie.

44m

Patrí medzi najlepšie stredné odborné školy s najmenším počtom nezamestnaných absolventov v Žilinskom kraji. Viac ako 70 % jej absolventov úspešne pokračuje v štúdiu na vysokej škole. Má tie najmodernejšie technológie, ktoré čakajú na šikovných študentov. Staň sa jedným z nich!

56m

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

25. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

20 h

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

17 h

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

26. jan

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

17 h

Už ste čítali?