Postupne absolvuje sériu zákrokov, pomocou ktorých by sa mohla zaradiť do bežného života medzi svojich rovesníkov. Po úspešnej prvej operácii, pri ktorej jej aplikovali okolo znamienka expandéry, cez ktoré jej mali lekári napustiť pod kožu špeciálny roztok. Tým sa vytvorí vačok naplnený tekutinou, ktorá svojou váhou natiahne pokožku. Tak sa vytvorí tkanivo, ktoré nahradí znamienko po jeho odoperovaní. „Renka dostala zápal. Nikto nevie prečo, či to bola reakcia na silikón, alebo niečo iné. Dostala horúčku a ľavá časť tváre je sfialovela a napuchla, preto sme išli okamžite k jej lekárovi. Ten zhodnotil, že je potrebné nasadiť antibiotickú liečbu,“ hovorí ustarostená mamina Stanislava Svrčková o nečakaných komplikáciách. Následne sa stala ďalšia udalosť, ktorá zmarila nádej pre malú Žilinčanku, že bude už v januári úplne normálne zdravé dieťa. Expandér Renke prerazil pokožku, takže v nemocnici jej ho museli vybrať. Keďže pokožka je na tvári už poškodená, musia lekári vykonať ďalšiu operáciu pre zavedenie ďalšieho expandéru, ale na inom mieste. Predpokladá sa, že to bude pod kľúčnou kosťou alebo niekde v podpazuší. Malá Renka mala vo svojom nešťastí i kúsok šťastia, pretože keby sa jej to stalo s expandérom na hlavičke, hnis, ktorý z rany vytekal, by jej zalial hlavičku a už by ju nemohli zachrániť. „Lekár jej pri tejto príležitosti odobral jeden a pol centimetra kože zo znamienka a pod ním sa ukázala jej vlastná koža. Má to krásne urobené,“ nádeja sa matka. Radosť jej však kalia obavy z výsledkov histológie, pretože predbežné výsledky sú veľmi zlé. Až potom sa ukáže, ako budú lekári postupovať. Neplánovanú Renkinu hospitalizáciu využili na prvé napĺňanie expandéra umiestneného na hlavičke. „Celý zákrok trval minútu a dvadsaťštyri sekúnd. Lekár jej inječnou striekačkou vlial tekutinu do expandéru, pričom ju otec držal v náručí,“ opisuje mama Stanislava. Napriek tomu, že bolo dievčatko pod sedatívami, už len pohľad na lekára vyvolával v ňom panickú hrôzu a zákrok sa neobišiel bez úpenlivého plaču. V tejto chvíli bola opäť veľkou Renkinou oporou jej sestrička, dvojča Jessica. Ako hovorí ich mama, obom vždy vysvetlia, čo budú lekári v nemocnici Reňuške robiť, aby sa nebáli. „Myslím, že Jessicina prítomnosť jej veľmi pomáha. Vždy ju podporuje a utešuje, akoby ani nebola dieťa,“ tlačia sa Stanislave slzy do očí. Dolievanie k dnešnému dňu absolvovali ešte ďalšie dva razy a predpokladajú, že do konca decembra budú mať túto časť zákrokov za sebou. Napriek všetkému v rodine Svrčkovcov sa stále ozýva detský smiech a dievčatá šantia tak, ako iné deti v ich veku.
