Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Quo Vadis s Františkom Šebejom

Kluby Quo Vadis organizuje už niekoľko rokov v Žiline Misijná organizácia JPK v spolupráci s Cirkvou bratskou a Regionálnym kultúrnym strediskom. V piatok 24. novembra sme mali možnosť počuť politika, športovca a redaktora časopisu Týždeň Františka Šebe

(Zdroj: autor)

Kluby Quo Vadis organizuje už niekoľko rokov v Žiline Misijná organizácia JPK v spolupráci s Cirkvou bratskou a Regionálnym kultúrnym strediskom.
V piatok 24. novembra sme mali možnosť počuť politika, športovca a redaktora časopisu Týždeň Františka Šebeja. Porozprávali sme sa o kríza na Blízkom východe. Pri tej príležitosti nám poskytol exkluzívny rozhovor.


Prišli ste do Žiliny so zaujímavou témou. Je to oblasť, ktorej sa dlhodobo venujete. Ale prečo teraz, tesne pred komunálnymi voľbami?
Téma je dohodnutá dlhodobo dopredu a považujem ju za veľmi dôležitú. Je len zhodou okolností, že o pár dní sú u nás voľby.
Nepokoj medzi Izraelom a arabskými susedmi je dlhodobý. Ste optimista, že sa to podarí vyriešiť?
Nie. Ten konflikt by si Izrael a palestínske národy vyriešili veľmi rýchlo. Keby nebolo externých faktorov. Od počiatku existencie Izraela do toho vstupujú vonkajší hráči. Sú to všetky okolité arabské štáty, ktoré hneď v okamihu jeho vzniku v roku 1948 Izrael napadli s cieľom zlikvidovať ho. Odmietli akceptovať jeho existenciu. Jeruzalémsky mufti vyzval vtedy arabských obyvateľov Izraela, aby odišli a neprekážali vojskám okolitých arabských štátov vo vyhubení židovského obyvateľstva. Polovica z nich poslúchla a dodnes sú z nich utečenci. Druhá polovica zostala a sú z nich dnes arabskí občania Izraela. A tí sú dnes pravdepodobne jedinými Arabmi, ktorí sa tešia akej-takej občianskej slobode, pretože Izrael je široko ďaleko jediný demokratický režim.
Ktorí sú hlavní externí hráči, ktorým konflikt vyhovuje?
Egypt, Sýria, Jordánsko, Irán a Irak. S Egyptom je síce uzavretá mierová zmluva, ale to im nebráni, aby ich oficiálne miesta i médiá boli prudko antisemitské. Cez Egypt sa protizákonne prepravuje 90 percent výbušnín, ktoré sa pašujú do pásma Gazy. S Libanonom je vzťah nejasný, pretože nad ním samým visí otáznik a Sýria ho v podstate do dnešnej doby neuznala.
Ako je to s kresťanmi v tejto oblasti?
Vo väčšine islamských krajín je životunebezpečné hlásať kresťanstvo. Dokonca aj v takej krajine ako Egypt na opravu starého kresťanského chrámu potrebujete písomný súhlas prezidenta. Nehovoriac o tom, že postaviť nový kostol je prakticky nemožné. A to platí dokonca aj v Turecku, ktoré navonok vystupuje ako sekulárny štát. Toto nie je problém Izraela a ak tak, len okrajový.
Viacerí kritici vášho pohľadu hovoria, že problém začal v roku 1948, kedy OSN prisľúbilo garantovať vznik štátu Izrael a štátu Palestína, pričom vznikol len jeden.
Problém bol v tom, že palestínski Arabi žiaden takýto štát nechceli. Nepripúšťajú existenciu Izraela a keby si založili svoj paralelný štát, tak by vlastne jeho existenciu pripustili. Robili si nárok na celé územie a pokúsili sa Izrael zničiť. Problém začal oveľa dávnejšie. Napríklad v Hebrone žilo kontinuálne židovské obyvateľstvo od čias Abraháma. V roku 1925 sa tu na popud jeruzalemského muftiho uskutočnil pogrom a vyvraždili židovské obyvateľstvo Hebronu.
Ste podpredsedom OKS. Strany charakteristickej slušnými politikmi, kedy sa na nikoho z čelných predstaviteľov neprevalila žiadna korupčná aféra. Prečo sa vám nedarí získať voličskú podporu?
Možno to spolu nejako súvisí. Asi slušnosť, ani vzdelanosť nie sú na Slovensku atraktívne pojmy. Talent získať širšiu podporu verejnosti, je v podstate talent bodovať v istom type hitparády. Sú hudobné žánre, ktoré v istom type hitparád vyhrávajú a iné nie. Ovšem nič to nehovorí o kvalite muziky. No a náš žáner zrejme nemá šancu.
Nemá šancu teraz, alebo treba počkať na výmenu generácií? Ste optimista do budúcnosti?
Nie, nie som. Ľudstvo sa od čias starého Grécka vôbec nezmenilo.
Má potom význam držať takúto stranu pri živote?
Samozrejme, že má. Veď význam nemajú len veci, ktoré vedú k absolútnemu víťazstvu. Je to otázka presvedčenia a ponuky slušnejšej alternatívy. Tí ľudia, ktorí dnes túto stranu tvoria, tak tvoria prostredie, ktoré generovalo všetky dôležité reformy na Slovensku. To je druhá vec, že dôchodkovú reformu uskutočnilo SDKÚ-DS Kaníkovymi rukami. V čase, keď my sme predkladali túto reformu do parlamentu, tak v tom čase Ľudo Kaník ešte nevedel, o čom tá reforma je. To isté sa týka rovnej dane. A týka sa to viacerých vecí, ktoré sme presadili do života bez toho, aby sme boli úspešní. Z nášho prostredia vyšiel napríklad zákon o slobodnom prístupe k informáciám a takto to ide od 89. roku. Ak sa úspech meria tým, koľko peňazí sme nahonobili, v akej sláve sa kúpeme a aké dôležité funkcie máme, tak sme neúspešní. Ale ak je kritériom to, aký vplyv sme mali na vývoj, tak sme úspešní.
Čo môže skladateľa viacej tešiť, ako keď jeho skladba zľudovie? S vaším menom sa spája zvláštny šport – Karate.
Som jedným zo zakladateľov karate na Slovensku. Vždy som rád športoval a v roku 1968 som bol pri vzniku prvého karateristického krúžku pri vtedajšom vysokoškolskom klube. V tom čase sem začal chodiť k nám z Rakúska mladý karaterista, ktorý mal v Bratislave frajerku. Začal s nami každý víkend trénovať a asi o rok priviedol majstra Takedži Ogawu.
Ako často cvičíte?
Predtým som cvičil každý deň. Teraz, ak mi to vyjde, trikrát za týždeň, tak som rád. Trénujem ešte malé deti. Dlhé roky som bol hlavným trénerom Československej reprezentácie.
Ste študovaný psychológ, no pracujete ako redaktor v Týždni.
Áno. Ale povedať o niekom, že je bývalý psychológ, to je ako povedať o niekom, že je bývalý černoch. To sa prosto nedá. Je to súčasťou mojej osoby a stále tak rozmýšľam. Mnohé z toho čo píšem, je akoby to písal psychológ, nezmažem to zo seba.
Akú máte víziu pre Slovensko?
Slovensku sa darí. Ak to vezmeme chladnokrvne ekonomicky, odhliadnuc od politického profilu súčasnej vlády, Slovensku sa darí. Takmer 10-percentný rast hrubého domáceho produktu, to je v Európe niečo nevídané. Krajiny, ktoré rastú takýmto tempom, to sú krajiny tretieho sveta ako Čína a India. Česi napríklad nemajú takýto rast i keď je tam vyššia životná úroveň. Čo nás ešte čaká, to je reforma vzdelávania. To sme nestihli. Všeobecne sú naše vysoké školy slabé. Nevytvárajú poznanie a nie sú centrami výskumu. Sú priemerné a podpriemerné. I keď i tu existujú pozitívne ostrovy. Ale inak sa nám darí, rast je zdravý a mena je silná. Čiastočne to súvisí i s investíciami, ktoré sem prišli. Otázne je, aké ďalšie investície pri tejto vláde k nám prídu. Obávam sa, že čím ďalej, tým menej.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 19 713
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 598
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 650
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 667
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 12 392
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 432
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 268
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 637
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 362
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 358
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Žilinská Kia ruší pre nedostatok dielov od zahraničného dodávateľa nočné zmeny

Do stredy bude fabrika fungovať iba v dvojzmennej prevádzke.

Žilinská nemocnica hlási už 84 nakazených pracovníkov

V Pandemickom pavilóne je hospitalizovaných 17 pacientov.

ONLINE DISKUSIA: Môže byť Žilina moderné a životaschopné mesto?

Ako dostať Žilinu na mapu moderných miest? Má krajské mesto priestor na rozširovanie? Aj tieto témy odznejú v LIVE diskusii v utorok 27.októbra o 9. hodine na FB Žilina na Facebooku.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?