Deťom treba nájsť zmysluplnosť
Čo sa za posledného poldruha roka vo vašej škole zmenilo?
Najviditeľnejšou zmenou sú nové plastové okná na prednej starene školy. Rovnako aj na prízemí budovy. Počas budúceho roku budeme v tejto práci pokračovať, kým nové okná nebudú vo všetkých učebniach a kabinetoch. V niektorých triedach sme vymenili starú podlahovú gumu za parkety. Podstatné je, že sa nám podarila urobiť kompletná rekonštrukcia telocvične, ktorá nás vyšla skoro na dva milióny korún. Najprv sme museli urobiť novú strechu, dali sme vyhrievanie so rín a zvodov. Potom nás čakala podlaha. Tá stará bola od zatekajúcej vody úplne zničená, museli sme ju vytrhať a nahradiť novu. Z hľadiska v telocvični sme urobili novú posilňovňu. Stálo to za to. Využívajú ju naše deti, Centrum voľného času i dospelí vo večerných hodinách. Ďalšou vecou, ktorú síce nie je vidno, ale je tiež nová, je celá elektroinštalácia.
A ako sa zmenili vaši žiaci?
Čo sa týka prospechu, musím povedať, že ideme stále k lepšiemu. Je to aj zásluha pedagogického kolektívu. Všetci učitelia majú predpísané vzdelanie, dvaja z nich sú doktori. Je to poznať. Počet žiakov, ako všade inde, sa nám znižuje. Teraz máme 617 detí a v pridruženej materskej škole ďalších 92. Tam už deti pribúdajú. V predškolskej triede je 54 detí, to znamená, že zhruba toľko pôjde na budúci školský rok aj do školy. Kedysi sa v našej obci narodilo za rok aj 120 detí, teraz je niekoľkoročný priemer okolo 40. Máme 24 tried, dve triedy sú elokované v materskej škole. Stále sa nám nepodarilo doriešiť dvojsmennosť, dve triedy stále chodia na dve smeny. Ale škola sa už viac rozšíriť nedá. Už sme využili všetky možnosti na získanie nových priestorov. Stále nám však chýba šesť učební.
K škole pribudlo aj nové Centrum voľného času.
Áno, máme tu súkromné Centrum voľného času. Jeho zriaďovateľom je Miro Takáč. Centrum má k dispozícii jednu miestnosť a využíva aj ďalšie priestory školy. Jeho krúžky však pracujú aj v iných obciach Žilinského a Bytčianskeho okresu Deti majú o prácu v krúžkoch veľký záujem. Máme možno päť, šesť detí, ktoré sa do tejto činnosti nezapájajú. Krúžky fungujú na vzdelávacie preukazy. Pokiaľ chce žiak chodiť do dvoch krúžkov, za ten druhý sa dopláca sto korún. My činnosť centra rozhodne podporujeme, je v našom záujme, aby tam chodilo čo najviac detí. Potom nehľadajú iné aktivity, ktoré neprinášajú nič dobré. Deti si veľmi ľahko nájdu nejakú zmysluplnú činnosť, tak prečo nie tú, ktorú ponúka škola, respektíve centrum.
Čo sme zažili...
Bola treskúca zima a mne sa stratil pes. Tak som sa vybral do hory sám. Hoci nad stromami pofukoval vietor, hora sa zdala suchá a prázdna. Necítil som sa dobre, zdalo sa mi, že som v zakliatej krajine. Po čase som zistil, že som zablúdil. Keď som išiel po ceste, nenatrafil som na nijakú stopu. Išiel som ďalej, až som sa ocitol v čiernom lese. Utekal som naspäť a vyliezol som na strom. Pomyslel som si, že zo stromu by som sa mohol lepšie orientovať. Zrazu som zbadal môjho psa, ako leží na strome a krváca. Rýchlo som zliezol a prišiel som k nemu. Zobral som ho na ruky. Vtom som začul, že niečo šuští v kríkoch. Rozhodol som sa, že sa tam pôjdem pozrieť. Zrazu sa mi pred očami zjavil medveď. Začal som rýchlo utekať so psom na rukách. A opäť som bol v tom čiernom lese. Vtedy som zbadal poľovníka. Keď som prišiel k nemu, uvedomil som si, že medveď už za mnou nebeží a všetko som mu vyrozprával. Neďaleko mal auto a odviezol ma domov. Potom som išiel s bratom zaviezť psa k zverolekárovi.Michal Jakubík, 8. B
Jeden pekný večer ma môj brat zavolal na futbalový zápas. Trochu som váhal a premýšľal, či mám ísť alebo nie. Onedlho som sa rozhodol, že pôjdem. Cesta na štadión bola dlhá. Autá, ktoré smerovali na zápas, išli pomaly jedno za druhým. Ako sme vychádzali z auta a kupovali si vstupenky, stretol som sa s mojím najobľúbenejším futbalistom Marekom Mintálom. Ani vo sne by ma nenapadlo, že ho tu môžem stretnúť. Podal mi ruku a chvíľu sme sa rozprávali. Ako sa mi nechcelo ísť, tak som vôbec nebanoval, lebo som stretol môjho obľúbeného futbalistu.
Patrik Králik, 7. C
Bolo krásne slnečné ráno, keď sme sa s kamarátom vybrali na hríby. Už pred horou sme si predstavovali plné košíky húb. Keď sme vošli do hory, môj kamarát našiel prvý hríb. Závidel som mu a snažil som sa hľadať čo najlepšie. Pri tom hľadaní som zakopol o konár, ktorý trčal zo zeme. Keď som dal nohu preč, ostala tam menšia jamka. Z nej vyleteli osy, ktoré nás začali naháňať. Môjho kamaráta uštipli asi štyri, mňa, našťastie, iba jedna. Kamaráta to strašne bolelo a pomaly opúchal. Aj keď sme mali prázdne košíky, museli sme ísť domov. Oboch nás to mrzelo, ale povedal som mu, že môžeme ísť inokedy a na iné miesto.
Tomáš Haban, 8. B
Nastúpila ďalšia generácia
Rok 2006 bol mimoriadne úspešní pre štiavnické futbalistky. Je to medzi dievčatami mimoriadne obľúbený šport a treba povedať, že neraz dajú zabrať aj chlapcom. Tréner a riaditeľ školy v jednej osobe Rudolf Piroha nedá na svoje dievčatá dopustiť. „Niektoré z dievčat už chodia na stredné školy, naše družstvo sa v septembri výrazne omladilo a v podstate začíname znova. Ale o rok, o dva budeme zasa na vrchole,“ je presvedčený Rudolf Piroha. Najmladší futbalisti zo Štiavnika boli v tomto roku majstrami okresu, starší žiaci získali v rovnakej súťaži 3. miesto. Porovnajme teraz ich výkony s dievčatami. Tie sa stali majsterkami kraja, na Majstrovstvách Slovenska získali bronz, stali sa víťazkami Slovenského pohára Jednota cup a z Veľkej ceny Přerova si doviezli 2. miesto. „Na tréningy momentálne chodí 27 dievčat, sú rozdelené do dvoch skupín. Medzi staršími sú aj štyri gymnazistky, to je vlastne naše ženské družstvo a pritom ani jedna hráčka nemá viac ako 17 rokov. Vlani na krajských majstrovstvách tiež získali prvé miesto,“ má radosť zo svojich zverenkýň Rudolf Piroha. Pokiaľ však nedôjde k zmenám v slovenskom futbale, budú dievčence zo Štiavnika hrať už len žiacke a mládežnícke súťaže. Hoci majú naviac. „Chýbajú nám však peniaze. Kde by sme zobrali ročne štvrť milióna,“ pýta sa tréner Piroha. Teraz sa dievčatá chystajú na Mikulášky futsalový turnaj v Žiline. Pôjde tam úplne nový kolektív, ktorý sa už pustil do zimnej prípravy v telocvični. „Dievčatá sú usilovné, trénujeme štyrikrát týždenne. Vo februári už začneme aj s prípravou vonku,“ má jasno Rudolf Piroha. On ani štiavnické futbalistky sa zimy neboja. Už majú overené, že klíma a pohyb ich zdravotný stav len zlepšujú.
Čo ušetria, to im zoberú
Niekedy sa zdá, že finančná politika slovenského školstva je mierne postavená na hlavu. Presvedčili sme sa o tom aj v ZŠ v Štiavniku. „Kúrime uhlím a drevom a snažíme sa čo najviac ušetriť. Podľa nových pravidiel nám však to, čo ušetríme, zoberú,“ posťažoval sa riaditeľ školy Rudolf Piroha, ktorý by ušetrené peniaze vedel minúť na iné veci, ktoré škola nutne potrebuje. A snívajú o tom, že raz by kúrili štiepkami. „Bolo by to šesťkrát lacnejšie ako plyn alebo uhlie,“ má všetko presne prepočítané riaditeľ. Keby sa rozhodli pre kúrenie plynom, len náklady na prestavbu kotolne by sa vyšplhali do výšky 4,5 milióna korún. K tomu treba pripočítať 900-tisíc ročne za spotrebovaný plyn. „Dnes nás ročne kúrenie vyjde na 750-tisíc korún, vrátane platu pre dva a pol kuriča.“