Sobota 2. decembra ´06 sa pre viac ako 13-tisíc Žilinčanov stala symbolickým 17. novembrom ´89. Nežne si zvolili zmenu. Primátor Ján Slota utrpel po šestnástich rokoch neobmedzeného vládnutia zdrvujúcu porážku. Na radnici ho vystrieda pravičiar Ivan Harman z SDKÚ. Slota sa nielenže na najbližšie štyri roky už neposadí na primátorskú stoličku, ale v mestskom parlamente bude mať aj minimum národniarov. Dokonca o polovicu menej ako v minulom volebnom období. Skončila sa éra pobrežia Slotoviny a Žilinčania vyslali jasný signál celému Slovensku, že skoncovali s aroganciou moci.
A prečo vlastne Slota nevyhral? Ignoroval hlasy občanov, nerešpektoval petície, neposkytoval informácie a urážal ľudí. Už dávno stratil sebareflexiu a počúval len svojich vazalov. Jednoducho, podceňoval silnejúci hlas ľudu, ktorý mu to však v sobotu spočítal.
Voľby v Žiline vyhrali predovšetkým občianski kandidáti spolu s „modrými.“ Obsadia až 18 poslaneckých kresiel z celkového počtu 31. Z toho je 12 nezávislých občianskych aktivistov, ktorí boli na spoločnej kandidátke SDKÚ. Známi sú z občianskeho združenia Za krajšiu Žilinu, ktoré chcel Slota ešte pred parlamentnými voľbami zakázať.
Žilinčania volili skutočne sofistikovane. Za bránou parlamentu nechali pomerne silnú, aj keď neoficiálnu koalíciu strán SMER, SNS, KDH, HZDS a SF. Do zastupiteľstva sa dostali traja členovia SMERu, šiesti sú z SNS a po jednom poslancovi budú mať KDH a HZDS. Dvaja novozvolení poslanci sú nezávislí. Sú to strany, ktoré majú za nechtami špinu z netransparentného predaja mestského majetku a iných veľkých žilinských káuz.
Občania z mesta pod Dubňom síce už nemajú Štúrovo námestie, ale ani krátku pamäť. A práve aj vďaka nej sa zbavili fenoména začínajúceho sa na „S“ a ukázali celej krajine, že mali odvahu na zmenu.
