Mnohé krajiny nám môžu túto tradíciu právom závidieť.
Dôkazom tohto tvrdenia je, napríklad zisk vôbec prvej zlatej medaily Slováka na Olympijských hrách v Štokholme v roku 1912. Pre úplnosť uveďme, že ju vo farbách ešte Uhorska získal košický rodák Alexander Prokopp v disciplíne armádna puška na vzdialenosť 300 m. Najstaršie dochované písomnosti hovoria o existencii streleckých spolkov v našej krajine ešte v 16. storočí. Významné strelecké strediská boli v Bratislave, Košiciach, Trnave, Brezne a Spišskej Novej Vsi. Či takýto spolok existoval aj v Žiline nevieme. Isté je, že prvá regulárna strelnica bola na pravom brehu rieky Váh, tam, kde je dnes futbalový štadión MŠK Žilina. Budova bola postavená honvédskym plukom ešte koncom 19. storočia. V tomto období sa lovecké spolky začali meniť na lovecké a ochranárske. V Žiline vyvíjali činnosť dve takéto organizácie, a to Minčov a Hubertus. V roku 1921 odštartovala prvá etapa v novodobej histórii strelectva, keď k už existujúcim spolkom sa pridala aj novozaložená strelecká jednota. Vo vedení jednoty, ktorá mala za cieľ cvičenie v streľbe do cieľa, sa počas jej existencie vystriedali T. Jesenský, I. Rada a J. Krupec. Konkurenciou pri príležitostných streleckých podujatiach boli aj vojaci z miestnej posádky, ktorí každoročne organizovali plukovné strelecké preteky. Dňom
28. októbra 1938 vláda Slovenskej krajiny v dôsledku spoločenskej krízy rozpustila všetky „paramilitárne“ organizácie, kam patrila aj strelecká jednota a ochranárske spolky. Obdobie prvej Slovenskej republiky bolo pre športovú streľbu mimoriadne nepriaznivé. Z dôvodu takmer permanetného vojnového stavu, v ktorom sa Slovensko nachádzalo, sa v tomto období strelecké podujatia neorganizovali. Po skončení druhej svetovej vojny sa do športového života s určitým oneskorením vrátila aj športová streľba. Ako prvé začali svoju činnosť poľovnícke ochranné spolky. V Žiline bol poľovnícky ochranný spolok obnovený v roku 1948. Medzi členov spolku, ktorí štartovali v súťažiach boli strelci Pedan, Schéber, Krasnec a Racko. Najvýraznejší úspech z nich dosiahol Krasnec, ktorý v roku 1949 získal titul majstra Československa v malokalibrovke a v roku 1952 tento úspech zopakoval v guľovnici na terč na diviaka. Ďalšia etapa vo vývoji športovej streľby začala v roku 1951, kedy bol založený Zväz pre spoluprácu s armádou známy pod skratkou ZVÄZARM. V novej štruktúre sa vytvoril aj oddiel športovej streľby, ktorý na oficiálnych podujatiach reprezentoval Žilinský kraj. Zo Žiliny boli v základnej zostave tohto družstva Vilita, Trojan, Jančík, Dugáček, Strnad, Žítek, Labuda, Červeňák, Holdošová a Vránová. V roku 1959 v súvislosti s nárastom členskej základne zanikla činnosť krajských streleckých družstiev a boli vytvorené okresné strelecké kluby. V Žiline pokračovali strelci v takmer nezmenenej zostave. Postupne prišli aj prvé výraznejšie úspechy. Najmä opora streleckého družstva František Trojan získal niekoľko medailových umiestnení v puškových a neskôr i pištoľových disciplínách. Koncom sedemdesiatych rokov sa F. Trojan stal štátnym trénerom puškových disciplín žien. Trénerom juniorskej reprezentácie puškárov sa stal ďalší Žilinčan Štefan Štafen-Krčmár. K najpopulárnejším podujatiam na miestnej úrovni sa v tomto období stala súťaž „O putovný samopal SNP“.
