Na Vianoce si takéto otázky kladú mnohí z nich.
Aj keď to nemajú jednoduché, zvládajú to pravdepodobne dobre, veď ináč by tu nežili.
V Poľsku majú špeciálne oblátky
Waldemar sa narodil v poľskom Opoczne. Po vysokej škole však väčšinu života prežil v Žiline. Oženil sa a založil rodinu. Tieto Vianoce nebudú preňho prvé mimo vlasti.
„Už v novembri pečieme prvé koláče. Na Štedrý deň začína príprava hneď ráno. Dodržiavame prísny pôst. Manželka chystá všetko tak, aby mohla urobiť výnimočný sviatočný stôl. My so synom zase upraceme a pripravíme tak, aby sme si mohli večer v pokoji sadnúť.“
Pre jeho rodinu je Štedrý deň tajomným sviatkom, kedy je nebo najbližšie k zemi. Keďže na Slovensku žijú už dlho, večera u nich prebieha zväčša podľa slovenských zvykov. „Jedno miesto pri stole nechávame voľné pre pocestného a zaspomíname si na blízkych, ktorí nie sú medzi nami,“ prezradil Waldemar.
Slovensko – poľské Vianoce sú výnimočné. „Zo začiatku si pripomenieme, čo tento deň znamená. V Poľsku je zvykom čítať z biblie príbeh o narodení Ježiša Krista. Pomodlíme sa a nasleduje zvyk, ktorý je typický len pre Poľsko. Vzájomne si totiž želáme pokoj, mier, lásku a delíme sa o oblátku, z ktorej si každý odlomí. Na oblátkach sú znázornené scény zo života Panny Márie a Ježiša Krista. Vyrábajú sa v kláštoroch alebo na farách. Moji rodáci, kdekoľvek na svete žijú, tento zvyk dodržiavajú,“ prezradil Waldemar.
O polnoci odchádza rodina na omšu. U našich severných susedov ju volajú Pastierska. „Niekoľkokrát sme boli aj v Opoczne. Jedlá sa podávajú buď v párnom alebo nepárnom počte. Podľa regiónu. U sedliakov sa podáva sedem jedál, u mešťanov deväť a u pánov až dvanásť. Je to odvodené z ľudovej tradície.“
Tradičná je hubová polievka pripravená zo sušených hríbov. Rovnako, ako u nás, sa vraj jedáva kapor. „Hlava sa dusí vo vlastnej šťave a potom nasleduje ešte sleď s cibuľkou a smotanou. Nesmie chýbať ani hrach s kapustou a so zemiakmi a pirohy s kapustovo-hríbovou plnkou. Tradičný je aj zeleninový šalát, ktorý sa zapíja kompótom,“ uzavrel Waldemar.
Jedávajú k rybe rezance s krevetami
Filipínčan Vicente Arce žije po skončení vysokej školy na Slovenku už 10 rokov. Oženil sa tu a pracuje ako učiteľ angličtiny na strednej škole v Žiline. Ani jemu sa u nás nezačínalo ľahko. „Prvé Vianoce na Slovensku boli smutné. Bolo to na vysokej škole v Bratislave, kde som študoval žurnalistiku. Prvýkrát som bol tak ďaleko od rodičov. Smútok som zahnal v obchode. Predavačke som povedal, aby pre mňa na Vianoce zabalila nejaké darčeky. Iba som jej naznačil, akú mám veľkosť, keď mi bude chcieť zabaliť nejakú košeľu. Pochopila a povedala, aby som prišiel o dve hodiny. Po ceste som kúpil stromček. Potom 25. decembra ráno som si ich rozbalil. Na Filipínach si totiž darčeky rozbaľujeme až v tento deň,“ podotkol Vicente.
Arce hovorí, že rozdielov medzi filipínskymi a slovenskými Vianocami je hneď niekoľko aj napriek tomu, že oba štáty sú kresťanské. „Na Štedrý deň sa od rána pripravujeme a je to rodinná záležitosť. Pred polnocou potom ideme na omšu a až po nej, teda až druhý deň ráno, večeriame,“ prezradil a dodal: „Ale všetky domácnosti sú vyzdobené už od konca novembra. Všetci už majú vysvietené stromčeky.“
Aj na Filipínach je hlavným chodom ryba. Nie však kapor. „Musí mať veľké šupiny. Každý si jednu zoberie pre šťastie. Mala by to byť veľká ryba. Má totiž menšie kosti. Pripravuje na pare a zdobíme ju majonézou. K nej ale nejedávame šalát ako na Slovensku. Typické sú dlhé rezance. Niekedy majú až meter a pripravujú sa so zeleninou a krevetami,“ prezradil Vicente.
Najväčší rozdiel je však v zábave. „Slováci trávia Vianoce pred televízormi. Na Filipínach však nie. Tam všade počuť hudbu. Od rána do noci sa ľudia zabávajú. Aj ja osobne som pred vlastným domom vždy zorganizoval na ceste zábavu. Získal som povolenie na to, aby som mohol cestu uzavrieť a starosta mi dokonca poskytol dvoch policajtov.“
V Sýrii si kupuje darček každý sám
Aj Sýrčan Adel Lahde sa na Slovensko dostal ako študent vysokej školy. V Bratislave vyštudoval lekársku fakultu. Skončil v roku 1995. Odvtedy žije nepretržite tu. Oženil sa totiž so svojou bývalou spolužiačkou. Prácu si našiel v Bytči, kde pracuje ako očný – nosový – krčný lekár.
Aj keď pochádza zo Sýrie, teda prevažne moslimskej krajiny, Adel je kresťan. Dokonca ortodoxný. „V Sýrii mávame tiež vianočný stromček, ale umelý. Pod stromček si však darčeky navzájom nedávame. Každý si niečo pekné kúpi pre seba, aby mal niečo nové. Dobrým zvykom je, že rodina sa navzájom navštevuje a posedí pri káve, prípadne likéri,“ opísal vianočné zvyky bytčiansky lekár.
V Sýrii na Vianoce nie je bežná ani štedrovečerná večera. „Kapra nejedávame,“ hovorí Adel a dodáva: „Máme len slávnostnejší obed, ale inak nič špeciálne.“ Pre Sýrčanov je podstatné aj obdobie predtým. „Dôležitý je totiž pôst a ten trvá tridsať dní. Všetci ho dodržiavame,“ prezradil Adel Lahde. Samotné Vianoce trvajú len jeden deň a potom skončia.
Na Slovensku si zvykol veľmi rýchlo. „Žijem tu už dlho. Mám tu rodinu a s adaptáciou som nemal problémy. Som totiž taký typ, ktorí sa prispôsobí všetkému. Rýchlo som sa naučil aj na slovenskú zimu. V Sýrii sú totiž len dva mesiace také, kedy sa teplota pohybuje okolo nuly. To je najnižšia teplota, akú máme. Vôbec som s tým však nemal problémy,“ dodal na záver lekár Adel Lahde zo Sýrie. Dokonca aj vianočné zvyky rodina dodržiava rýdzo slovenské, takže pravdepodobne budú mať pod stromčekom aj darčeky.
