Takmer 400 ľudí z okresov Žilina a Bytča ich prišlo v piatok 8. decembra do hotela Slovakia, aby z rúk riaditeľa Územného spolku Slovenského Červeného kríža v Žiline Jozefa Záhorského a ďalších predstaviteľov mesta a kraja prevzali diamantové, zlaté, strieborné a bronzové plakety doktora Jana Janského za viacnásobné dobrovoľné darovanie krvi. „Sú stále ľudia, ktorí chodia darovať krv z humanity a s vôľou pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Reči o tom, že dobrovoľných darcov ubúda, nie sú pravdivé. Kým napríklad v roku 1989 sme robili v Žiline asi 4 700 odberov ročne, dnes je ich takmer 10-tisíc,“ skonštatoval Jozef Záhorský. Najvyššie ocenenie, diamantové plakety, ktoré sa dávajú mužom za 80 a ženám za 60 odberov, dostalo v Žiline tento rok 14 ľudí. Ján Boroň, Štefan Bukový, Anton Bronček, Stanislav Holda, Ivan Kašpárek, Zdenka Kavecká, Mária Lenartová, Eva Maťková, Helena Morvayová, Miroslav Prokopovič, Milan Palušek, Vladimír Slyško, Ľubomír Šoška (na snímke) a Milan Tabaček. V regióne pribudlo aj 60 nositeľov zlatých, 140 strieborných a 151 bronzových plakiet. „Všetci darcovia si zaslúžia obdiv a úctu. Znie to neuveriteľne, ale aj na toto slávnostné ocenenie prišli viacerí na úkor vlastnej dovolenky, pretože zamestnávateľ ich nechcel dať voľno,“ dodal Jozef Záhorský. Jedným z diamantových darcov je tento rok aj Ľubomír Šoška (42) zo Žiliny-Strážova. Má za sebou viac ako 80 odberov. „Prvýkrát som išiel darovať, keď som mal 19 či 20 rokov. Spočiatku som chodil pravidelne, teraz ako kedy stihnem. Ale vždy sa snažím ísť aspoň trikrát do roka,“ priznal sa nám darca. Pokiaľ si pamätá, krv chodieval darovávať aj jeho otec a ten ho vyzval, nech to skúsi. „Nič za to nedáš, povedal mi, a tak som išiel,“ vrátil sa v spomienkach Ľubomír Šoška do minulosti. Ale stále má z toho dobré pocity, keď môže niekomu pomôcť. „Akú mám krv? Červenú. Ale vážne. Mám skupinu AB s negatívnym RH faktorom, tá je najzriedkavejšia. Ale verím, že keby som krv potreboval, tak ju dostanem,“ zamyslel sa diamantový darca. Ľubomír je aj šíriteľom myšlienky dobrovoľného darcovstva krvi. Hlavne v okruhu rodiny a svojich priateľov. „Aj dnes sú medzi ocenenými dvaja z rodiny, ktorých som nahovoril, aby to skúsili,“ vyjadril spokojnosť. Možno to bol preňho v predstihu aj najkrajší vianočný darček.