Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Malý bojovník chcel byť taxikárom

Adamko chcel žiť, tým viac, ako si uvedomoval, že je chorý

(Zdroj: autorka, archív rodiny Stúpalovcov)

Adamko Stúpala nemal ani len dva roky, keď mu diagnostikovali zhubný nádor na mozgu. Bol vždy viac-menej tichý a zakríknutý. Mal veľkú radosť zo života a chcel žiť. Tým viac, že si uvedomoval, ako vážne je chorý. „Nikdy som nerozmýšľala nad tým, že by nás to mohlo stretnúť. Vždy som si predstavovala, že budem mať syna, ktorý bude pekný, múdry, šikovný a všetko mu pôjde ako po masle. Snívala som o tom, ako s ním budem sledovať školské roky. Nikdy by ma nenapadlo, že takmer žiadne nebudú,“ spomína si po roku od smrti svojho syna Vladimíra Stúpalová. Adamko zomrel 14. decembra 2005 doma vo svojej detskej izbe. Mal deväť a pol roka a vianočných darčekov sa už nedočkal.

Skryť Vypnúť reklamu

V obývačke rodiny Stúpalovcov sa nachádza Adamova urna s jeho popolom. Nechýbajú pri nej ani jeho fotografie a zapálená sviečka. „Bolo to skromné a nenápadné dieťa. Okrem toho bol veľmi ochotný, vždy pomáhal a snažil sa,“ skonštatovala jeho matka. V dvoch rokoch začal malý chlapec trpieť bolesťami hlavy a prestával vidieť. „Bol spavý a zvracal. Veľmi sa potácal, pomaly prestával chodiť a padal. Napriek tomu sa nikdy nesťažoval,“ spomína si Vladimíra. Až po niekoľkých neúspešných týždňoch návštev u obvodnej lekárky, mu detský onkológ v Skalici zistili diagnózu. Čo by sa stalo, keby mu ju zistili skôr? „Netvrdím, že by nebol zomrel, alebo že by ho zachránili. Ale je možné, že by mal buď o niekoľko rokov dlhší život alebo menej komplikovaný. Keby sa jeho choroba skôr podchytila, možno by ho čakalo menej zákrokov,“ domnieva sa matka. V priebehu sedem a pol roka sa Adamko musel podrobiť siedmim operáciám hlavy. „Mali sme šťastie v nešťastí, pretože po každej sa veľmi rýchlo dostával do starých koľají. Vždy sa pozviechal, začal znovu jesť, chodiť a čoskoro ho pustili domov.“

Skryť Vypnúť reklamu

NECHCEL, ABY SA ZLOŽILI A PLAKALI
Vladimíra vždy túžila po chlapcovi. O Adamovi hovorila ešte vtedy, keď nebol ani na svete. „Veľmi som ho chcela,“ spomína si. Po tom, čo ochorel, však nebol čas na žiadne emócie. „Neriešila som to, čo bude. Jeho chorobu bolo potrebné čo najskôr podchytiť. Položiť to dieťa na operačný stôl a konať. Adam bol malý, nemal ani dva roky. Nechápal, čo sa deje. Pokiaľ som bola s ním, spolupracoval. Po tom, čo vyrastal a všetky vyšetrenia a operácie sa opakovali, sa čoraz viac bál.“ Ako každý chlapec mal rád futbal a hokej. Doma ho dokonca navštívil aj futbalista Juraj Halenár a z hokejistov Zdeno Cíger i Janko Lašák. „Prihrali nám ich lekárky z onkológie. Sami nevieme, akými cestami. Adam vedel, že prídu. Na tú chvíľu doslova čakal.“ Zdeno Cíger mu dokonca vybavil v Bratislave tréning s ostatnými hokejistami. „Akonáhle sa mu splnil detský sen, viac nečakal na nič. Ani na Vianoce. Choroba nabrala rapídne rýchly spád. Keď nám lekári pred rokom v máji povedali, že viac ho už operovať nebudú, mali sme dve možnosti. Buď s ním budeme do konca jeho života v nemocnici, alebo prijmeme domácu hospicovú starostlivosť Plamienok. Vybrali sme si hospic a nikdy sme neľutovali. Lekári k nám chodili dvakrát do týždňa, čo bola obrovská výhoda. Zásobili nás liekmi, prístrojmi a všetkým, čo Adam potreboval. Radili sme sa po telefóne a lieky i morfín som synovi podávala ja. Doma nám aj pomaly odchádzal.“ Adamko najprv ostal na vozíku, bolo ho potrebné prebaľovať, ošetrovať preležaniny a neskôr ochrnul na jednu i na druhú ruku. Postupne prestal vidieť a asi päť dní pred smrťou prestal úplne rozprávať. „Potom už iba ležal a to som ho uspávala diazepanom. Dávkovala som mu lieky tak, aby trpel čo najmenej.“ Adam sa nevzdával. Bol to bojovník a celej rodine dodával energiu. „Videli sme, ako sa snaží a tým nás ťahal. Nechcel, aby sme sa zložili a plakali. Chceli sme ho nechať odísť v pokoji, aby nemal žiadne výčitky, že nás opúšťa. My sme ho iba doprevádzali. Išli sme smerom, ktorým šiel on.“

Skryť Vypnúť reklamu

O SMRTI SA ROZPRÁVALI ČASTO A OTVORENE
Adamko sa nemohol venovať žiadnym športom. Nemohol sa bicyklovať, behať ani korčuľovať, pretože celý život mal poškodenú motoriku. Autíčka, autodráha a počítač však boli jeho. „No najradšej bol, keď zobral manžela za ruku a ťahal ho von. Okrem toho veľmi rád nakupoval,“ usmiala sa matka. Pri otázke, čím chcel malý Adam byť, sa zamyslela. „Keď sme o tom hovorili, riešil to vždy cez svoju diagnózu. Myslím, že nakoniec sme ostali pri tom, že by mohol byť taxikárom.“ O smrti sa doma rozprávali často a otvorene. „Pretože som chcela, aby Adam sám seba chránil, vysvetlila som mu, že nemá chrípku, ale smrteľnú chorobu. Povedala som mu, že je to veľmi vážna vec a preto si na seba musí dávať pozor.“ Ako každému dieťaťu, aj jemu pracovala fantázia. „Často sa ma pýtal, ako sa otočí v truhle, alebo kto zomrie skôr, či on alebo dedko. Obaja sa totiž narodili v ten istý deň.“ Chcel tiež, aby bol po smrti spopolnený. „Vyslovil to takým spôsobom, že pohár bude položený v obývačke (nevedel, že sa volá urna – pozn. red.) a nech sa neopovážime odísť bez neho. Musím priznať, že prvé dni, keď sme išli na nákupy, som prešľapovala v izbe a rozmýšľala, či ho mám naozaj vziať so sebou. Prišlo mi to úplne zvláštne. Bála som sa, že sa nahnevá. Tak som mu v izbe nechala zažnuté svetlo a z obchodu sme rýchlo uháňali domov, akoby sme tam mali malé dieťa. Ale potom sme si viac-menej zvykli.“ Sviečka v obývačke Stúpalovcov horí často. „Stále to vnímam tak, že je medzi nami, pretože sa mi s ním veľmi často sníva. Ráno, keď sa zobudím, mi to pripadá, že som s ním práve bola.“

OSTALA VEČNÁ SPOMIENKA NA ADAMKA
„Vzhľadom na jeho diagnózu som nikdy nebola optimistka. Jeho chorobu som vnímala reálne a tušila som, ako skončí. Iba som nevedela odhadnúť čas. Ale pokiaľ žil, neriešili sme to. Našou nádejou bolo už len to, keď bol po operácii a vedeli sme, že rok bude pokoj. Boli sme si vedomí toho, že to takto pôjde stále dookola, až nám jedného dňa lekári povedia, že už ho viac operovať nebudú. A to sa aj stalo v máji minulého roku. Tým pádom nám nezostalo nič iné, ako to, že má pred sebou možno pol alebo trištvrte roka.“ Písal sa 14. december. Do Vianoc chýbalo už iba niekoľko dní a navyše, jeho sestra Simonka mala sláviť svoje narodeniny. Adamko sa ich viac nedočkal. Už musel ísť. Zomrel...

Vo sviatočné dni si na Adamka s láskou spomínajú rodičia, sestrička Marcelka, Simoneta, starí rodičia, blízka i vzdialená rodina, triedna učiteľka
so spolužiakmi
a všetci, ktorí ho poznali a ľúbili.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  2. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  3. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  4. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  8. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  9. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  10. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 37 633
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 758
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 18 554
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 760
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 887
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 15 551
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 14 014
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 509
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 191
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 952
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Koronavírus Žilinský kraj: Pred odbernými miestami sa tvoria rady (minúta po minúte)

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Žilina, Martin, Čadca, Tvrdošín, Liptovský Mikuláš a ostatných okresoch ZA kraja.

Ilustračné foto.

Podcast je náhrada miestneho rozhlasu

Správy z miestneho rozhlasu patria roky ku koloritu slovenských miest a obcí.

Jednou z hlavných výhod podcastov je, že ich môžete počúvať, keď vám to vyhovuje,“ povedal Jaroslav Kizek z agentúry M KREO.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na nitrianskom letisku núdzovo pristál vrtuľník americkej armády

Dôvodom neplánovaného pristátia bolo zlé počasie.

Pozitívne testovaný starosta: Najhoršia bola bolesť chrbta

Určite nepodceňujte situáciu. Toto nie je chrípka, odkazuje starosta kysuckej obce.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Koronavírus Banskobystrický kraj: Sobotné testovanie sprevádza aj meškanie (minúta po minúte)

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Banská Bystrica, Lučenec, Žiar nad Hronom, Zvolen a ostatných okresoch BB kraja.

Už ste čítali?