Sobota, 28. november, 2020 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

Adoptoval si rómske dievčatko

Meno Antona Šulíka mladšieho (42) poznajú fanúšikovia dobrého divadla i filmu, predovšetkým ako režiséra.

(Zdroj: archív T. Š.)

Na nedostatok práce sa sťažovať nemôže. Posledné tri roky ho však nadovšetko napĺňa rodina. V Žiline vyrástol aj so svojimi troma bratmi a stále je tu doma. Dve volebné obdobia bol poslancom Mestského zastupiteľstva v Žiline a v sobotu 2. decembra si ho spoluobčania vybrali po tretíkrát.

Ako si žije Tono Šulík?
Ako námorník. Každý mesiac som v inom meste, stále som v aute, na cestách, ročne urobím 40-50-tisíc kilometrov... A veľmi rád sa vraciam domov.
Je to objavovanie Slovenska?
Je to veľké poznávanie. Moji rodičia, hlavne otec, boli tí, ktorí nám ukazovali všetky krásy Slovenska a naučili nás ľúbiť túto krajinu. Keď som bol malý chalan, tak som to bral veľmi akademicky, nedával som tomu veľkú váhu a robil to z povinnosti. Vlastne až po smrti otca si uvedomujem, čo všetko krásne mi na tomto malom kúsku zeme poukazoval.
Je po premiére hry Cigáni idú do neba v Žiline, čo bude nasledovať?
Cigáni idú do neba je takým pokračovaním trojboja, ktorý sme si vymysleli. Prvou časťou tejto trilógie bolo Maľované na skle, o dva roky Cigáni idú do neba a teraz by sme chceli urobiť Baladu pre banditu. Momentálne sa chystám do Prešova, kde začíname skúšať Mamzel Nitouche. Rozmarnú operetku z konca 19. storočia, ktorá sa na Slovensku preslávila začiatkom 70. rokov, keď to Ľubo Feldek pripravil pre, už vtedy veľmi chorú, Evu Kostolányovú. Tak sa dostala Mamzel Nitouche do vtedajšieho Československa. Potom ešte pochodila Karlove Vary, České Budejovice, Zvolen, Prešov, Nitru a do Prešova sa teraz vracia. Chceli by sme ju trochu posunúť, trochu zosúčasniť a dať jej trochu džezovejší charakter.
Okrem divadla vás vraj veľmi napĺňa aj rodina.
Rodina je základ. Tak som bol vychovaný a naučený. A zistil som, že to je veľmi fajn. Mať sa kam vrátiť, mať ľudí, ktorým dôverujem, na ktorých sa môžem spoľahnúť, ktorým môžem aj ja niečo odovzdávať. Láska je pre mňa najhlbší zmysel. Ono to znie pateticky a dnes je to sprofanované, ale je to asi najväčšia energia, ktorou sa človek hýbe. Tri roky už s nami žije malá Simonka. Moja dcérka, ktorú sme si adoptovali ako dva a trištvrteročnú malú Rómku z detského domova v Studienke. Je to človek, ktorý ma nanovo učí žiť, ktorý ma nanovo učí ľúbiť, ktorý ma vlastne stiahol dole na zem. Keď človek žije šestnásť rokov v manželstve bez detí, tak sa dosť upriami na kariéru, profesiu. A dvaja dospelí ľudia si už dosť vecí nevysvetľujú. Ak funguje základná dôvera, tak žijú v akejsi samozrejmosti. Toto všetko u nás narušil tento malý človiečik, ktorý nás výrazne vytešuje a dáva nám nový zmysel našej existencie. To je asi najpodstatnejší zmysel bytia.
Čo hovorilo okolie na adopciu rómskeho dievčatka?
Tie predsudky spoločnosti sú veľmi silné. Ľudia sú tak „zavedení.“ Pohľad na našich rómskych spoluobčanov nie je najšťastnejší. Ale práve preto som sa rozhodol ísť touto cestou. Považujem to za nové obohatenie môjho života. S iným vnímaním, iným temperamentom. V tom okamžiku, ako tento človiečik vstúpil do okruhu rodiny, našich babiek, všetko sa prelámalo. Stačí, keď sa Simonka pozrie hocikomu do očí a usmeje sa, všetko je vybavené veľmi rýchlo, lebo je to veľmi srdečné a úprimné. A hlavne, a to som už povedal, nesie so sebou veľa lásky, radosti a chuti do života.
Čím vie Simonka najviac potešiť a čím nahnevať?
Musím povedať, že málo sa na ňu hnevám. Je to „Cigánka“, ktorá necigáni, čím ma odzbrojuje a naviac rozosmieva vo svojej úprimnosti, vo svojej detskej spravodlivosti, otvorenosti. S povzdychom musím konštatovať, že som pre ňu autorita, čo ma dosť mrzí. Niekedy ju vnímam tak, že má predo mnou rešpekt, omnoho otvorenejšia je pri manželke Adriane. Mám chuť ešte viac sa k nej znížiť a lepšie ju spoznať a zároveň sa jej odovzdať. Keď prídem v noci z roboty, zapálim nočnú lampu a som schopný aj polhodiny sedieť pri jej postieľke a iba sa na ňu dívať. Ako dýcha, aká je spokojná, vyrovnaná, aká je čistá a nádherná. To je moja najpodstatnejšia radosť. Možno to znie smiešne. Ale pre mňa to je vždy strašné dobytie bateriek a potvrdenie podstaty toho, že prečo sme tu.
A čo Simonka hovorí na divadlo?
Cigáňov som robil vyslovene pre ňu. To bolo rozhodnutie. Chcel som spoznať, tak ako spoznávam Simi, aj kultúru. Preto som pozval Idu Kellarovú spolu s Dežom Duždom, ktorí prišli do Žiliny a strávili s nami veľmi intenzívny mesiac nácvikov, hlavne hudobnej časti. Dozvedel som sa veľmi veľa vecí o tomto etniku, ktoré má veľmi bohaté tradície a kultúru. Ich myslenie je oveľa slobodnejšie, bezprostrednejšie, farebnejšie. Donedávna so mnou chodila Simona na pódium, na klaňačky. A zhodou okolností práve na premiére Cigáni idú do neba ma neťahala za nohavicu, že ide so mnou. Premiéru si sama odspievala, chvíľami sme ju museli napomínať, aby spievala trochu tichšie a neprekrikovala sólistov. Mám pocit, že bola nadšená. Doniesol som je aj dévedečko z predstavenia a má ho radšej ako rozprávky. Andromeda a ďalšie pesničky z predstavenia sú hitovky, ktoré u nás znejú každý deň.
O chvíľu pôjde do školy, však?
Ako som už spomenul, je to človiečik, ktorý sa teší zo života. Budem to dokumentovať na niečom veľmi príbuznom. Keď mala tri roky, zamilovala sa do korčuľovania ako/takého. Začali sme chodiť najprv na kolieskových korčuliach, potom na ľad, vybrali ju do krasokorčuliarskeho oddielu. Teraz šesť razy do týždňa chodí na tréningy. Ráno o šiestej na korčuliach, niekedy aj dvojfázovo. Bál som sa toho, ako ona so svojím temperamentom, so svojou slobodou bude prijímať takú reholu, akou je krasokorčuľovanie. Musím povedať, že ona to berie ako istý druh vyvolenosti. Ona je tá vyvolená, ktorá môže skoro ráno vstávať a korčuľovať. Ja tomu nerozumiem, čo sa to v tej detskej hlávke deje, ale tuším, že práve takto by mohla prijať aj školu. Rada spoznáva nové veci, rada si kreslí, rada sa učí čítať, rada spieva. Nerada sa však učí básničky. S tým má problémy. Ale všetko, čo je voľnotvorbové, čo je spojené s nejakou slobodou prejavu, v tom sa cíti veľmi dobre. Rada tancuje, rada cvičí, rada žije. Myslím si, že tú školu zvládne. Možno nebude jednotkárka. Teraz sa priznám k jednej veci. Keď sme sa rozhodovali, koho si adoptujeme, čo to má byť za mimozemšťana, tak som tajne dúfal, že to bude chalan. Ale pri Šulíkovcoch sa to nedá, to sú samí chalani. Aspoň týmto som chcel prelomiť tú hegemóniu, tak sme sa s manželkou dohodli, že to bude baba. Čakal som na princezničkovské šaty a všetky tie veci, ktoré baby so sebou nesú, ale keď mi Simonka povedala, aby som jej kúpil kopačky, dres a trenírky, aby mohla hrať s chalanmi futbal, tak som vedel, že už je dobre, že je to Šulíková ako vyšitá. Všetky rozbité kolená, chrasty, olepené prsty, ofačované lakte, to všetko veľmi intenzívne prežíva a berie to ako istý druh vyznamenania. Je to taký príjemný chalan.
Blížia sa Vianoce. Ako tie vaše Simonka zmenila?
V rodine sme sa vždy obdarovávali počas celého roka. Boli sme štyria chlapci a darčeky sa zrazu dostali do polohy vecnosti. Čo treba chalanom kúpiť? Nohavice, tenisky, loptu, športové náčinie. Otec to neriešil, že toto dostaneš na Vianoce, na Mikuláša, na narodeniny. Kupovalo sa to priebežne. Najväčším zmyslom Vianoc bolo, že sme boli spolu, že sme sa cítili ako rodina. To bol asi najkrajší dar. Keď prišli do rodiny deti, keď sa Martinovi narodil syn Vinco, tak sme začali hrať tú radosť z darčekov, čo všetko nám Ježiško nadelil. Zrazu sa to objavilo aj v mojom byte, cez Simonu. Vtedy som si začal uvedomovať, čo ten tatko musel prežívať, aké nádherné veci, keď sme my štyria žiarili pod stromčekom. Dieťa sa dokáže veľmi tešiť a byť veľmi vďačné. Vianoce sú pre mňa asi jedným z najvážnejších sviatkov, ktoré prežívam, lebo si veľa vecí uvedomujem práve cez rodinu, blízkosť, dôveru, lásku, a všetko čím sa rodina pomenováva.
Ste divadelník a zároveň mestský poslanec. Ide to vôbec dohromady?
Som človek, ktorý robí divadlo a pohybuje sa v branži, ktorá je verejnočinná. Herec, umelec, divadelník. Bol som dve volebné obdobia poslancom Mestského zastupiteľstva v Žiline. Ako divadelník mám pocit, že treba byť angažovaný, netreba byť ľahostajný voči veciam. Síce žijem v Bratislave, ale trvalý pobyt mám stále v Žiline a moje meno ešte stále akosi funguje. Ak môžem niečomu pomôcť pri hlasovaní v mestskom parlamente, veľmi rád sadnem do auta a prídem. Preto som kandidoval aj v ostatných komunálnych voľbách a teší ma, že som opäť dostal dôveru Žilinčanov.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  2. Bývanie v meste predlžuje život
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Aká je chémia vôní
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  1. Darček? Špičková autonavigácie Mio Spirit 8670 Full EÚ Lifetime!
  2. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  3. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  4. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  5. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  6. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  7. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  8. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  9. Aká je chémia vôní
  10. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 30 444
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 16 461
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 14 920
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 9 423
  5. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 759
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 8 720
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 270
  8. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 8 233
  9. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 7 993
  10. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 763
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Michaela Zakuťanská: Vyhodila som smartpohone, lebo chcel o mne veľa vedieť

Autorka hry Sám sebe sám Michaela Zakuťanská o nástrahách doby.

Michaela Zakuťanská
Súd dal za vraždu 17-ročnej Judite trest 12 rokov a štyri mesiace.

Vlci Žilina hovoria jasné NIE násiliu páchanému na ženách

Celosvetová kampaň upozorňujúca na problematiku násilia páchaného na ženách sa začala včera a potrvá nasledujúcich 16 dní.

Maroš Mikoláš

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Maľbu na trnavskom paneláku za tisíce eur autor prerobí, ľuďom sa nepáči

Mala vyžarovať pozitívnu energiu, ľudia zo sídliska ju však prijali veľmi rozpačito.

AKTUALIZOVANÉ o 20.14 - doplnené o vyjadrenie Arriva Nitra

Nitra vybrala nového dopravcu, Arriva v súťaži neuspela

Dvaja neúspešní účastníci súťaže môžu podať námietky.

Zlatomoravský vajda zomrel. Ešte bude mela, hovoria miestni

Podľa ľudí blízkych komunite ešte nie je isté, kto ho nahradí.

Obnažená a dobitá žena ležala pred bytovkou v Holíči

Pred incidentom v meste popíjala s dvoma mužmi.

Už ste čítali?