Sobota, 28. november, 2020 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

Andrejkovi darovali domov

Štatistiky hovoria, že až každý piaty pár má problém počať spolu dieťa. Často sa výsledok nedostaví ani po náročnom a nákladnom liečení, a preto sa mnohé dvojice rozídu.

(Zdroj: autor)

Riešením takejto situácie môže byť adopcia dieťaťa z detského domova. V slovenských detských domovoch žije v súčasnosti asi tritisíc detí. Hoci ich ročne asi tisícka opustí, približne rovnaký počet ich do nich zase pribudne. Osvojiť si a vychovávať cudzie dieťa ako vlastné je jeden z najušľachtilejších činov, môže to však priniesť mnohé nečakané situácie. V tento predvianočný čas nám o svojej ceste za šťastím porozprávala Jarmila Brezovianová z Diviny.

Kedy ste sa dozvedeli, že nemôžete mať vlastné deti?
Keď sme sa s manželom Ľubomírom pred 16-timi rokmi vzali, neboli sme už najmladší, mali sme 24 a 26 rokov. V tom čase už všetci naši súrodenci mali rodiny. Začali sme stavať dom a, samozrejme, sme si v ňom prichystali aj detskú izbu. Nechceli sme zostať len my dvaja, veď by nám bolo samým smutno. Po pol roku sme však zistili, že to také jednoduché, ako u iných, nebude. Detská izba bola stále ešte prázdna. Najskôr sme si to tak neuvedomovali. Chodili sme obaja do práce, stavba nám zamestnala myšlienky, no veľa sme sa o tom s manželom zhovárali a zatiaľ som svoju lásku dávala deťom našich súrodencov. Absolvovala som všetky možné liečby, kúpele, umelé oplodnenia, bolestivé procedúry, ale, žiaľ, bezvýsledne. Bolo to aj finančne nákladné a v tej dobe bola i malá nádej, že sa to podarí, pretože v tejto oblasti bolo naše zdravotníctvo len v počiatkoch. Keď mi lekár oznámil, že nebudem môcť porodiť vlastné dieťa, bola som veľmi nešťastná. Nejeden večer som preplakala a trvalo to päť rokov, kým som sa s tým vysporiadala.
Kto z vás začal prvýkrát hovoriť o adopcii?
Po rokoch márneho snaženia o vlastného potomka som bola už bezradná a navrhla som, že si môžeme dieťa osvojiť. Môj manžel, našťastie, v ťažkých chvíľach vždy stojí pri mne, tak mi to veľmi uľahčil. Keď sme sa rozhodli pre adopciu, bola to veľká úľava, pretože sme zistili, že riešenie predsa existuje. Tých opustených detí v domovoch mi bolo vždy ľúto a takto sme mohli pomôcť sebe aj jemu. Navštívili sme sociálnu pracovníčku a tá nás zapísala do zoznamu záujemcov o adopciu. Trochu nás zarazilo, že na deti sa čaká v poradovníku ako na tovar v obchode, ale celý tento proces je u nás pomerne zdĺhavý a komplikovaný. V domovoch je veľa detí, ktoré sú tam z rôznych dôvodov. Niektoré prišli o rodičov pri tragických nehodách, iných sa rodičia zriekli, či už kvôli svojmu pohodliu alebo zúfalej finančnej situácii. Takéto deti nemôžu zveriť hocikomu. Sú totiž páry, ktoré si dieťatko síce z domova vezmú, ale o nejaký čas im je už na príťaž, zanedbávajú ho a stáva sa, že aj týrajú. Aj my sme museli prejsť rôznymi pohovormi, psychotestami, skúmali naše príjmy, bytové podmienky a podobne. Museli nás otestovať, či to myslíme vážne a či to zvládneme. Keď sa rozhodnú mať rodičia vlastné dieťa, nikto sa u nich o takéto veci nezaujíma. My sme chodili aj do klubu Návrat, kde sme sa zoznámili s inými rodičmi s podobnými skúsenosťami. Vytúženého dňa sme sa dočkali až po troch rokoch. Opustených detí je síce mnoho, nie však každé je možné si osvojiť. Stačí totiž, ak mu rodič raz za pol roka pošle pohľadnicu, alebo ho navštívi a už ho adoptovať nemožno.
Aké bolo vaše prvé stretnutie s Andrejom?
Na konci roku 2000 nám zavolali z jedného detského domova, že majú právne voľného chlapčeka, aby sme sa prišli na neho pozrieť. Deti z domova sú naučené zavesiť sa na nohy každému, kto prekročí tamojší prah. Keď sme tam prišli, všetky deti vybehli k nám a objímali nás. Len jeden chlapček šiel za nimi pokojne, pomaly, a preto nás hneď zaujal. Dokonca sa aj trocha podobal na manžela. Bol to práve Andrejko a vtedy mal už takmer tri roky. Pôvodne sme si želali mladšie dieťa, no vzhľadom na náš vek sme súhlasili a vzali sme si ho na dva dni domov. U nás doma bol celý čas tichučko, nepovedal ani slovo, nezaplakal, a keď na Silvestra o polnoci vonku strieľali petardy a všetky psy štekali, pokojne spinkal a ani sa nepohol. Dva dni ubehli rýchlo a my sme mali chlapčeka vrátiť. Ale ako si môžete vziať dieťa len na skúšku? Zavolala som teda pani riaditeľke, či by u nás mohol zostať ešte týždeň. No a po tom týždni sme boli už rozhodnutí, že si ho necháme. Aj pani riaditeľka s tým napodiv súhlasila. Vybavili sme všetky doklady a Andrejko sa už viac do detského domova nevrátil.
Nerobilo mu problémy zvyknúť si na nové prostredie?
Spočiatku nevedel ani poriadne rozprávať. Z domova nepoznal mnohé bežné slová ako rebrík a podobne. Nejaký čas spomínal ešte mená vychovávateliek, no už po dvoch týždňoch ma prvý raz oslovil – „mama.“ Bolo pre mňa také neobvyklé a nesmierne dojímavé počuť to z úst dieťaťa, lebo dovtedy mi tak ešte žiadne dieťa nepovedalo. V začiatkoch býval často chorý, ako asi bývajú deti z domova. Nemohol sa tiež dojesť sladkého. Nedokázal ani poriadne chodiť, na lúke zakopol na každom kamienku a nevládal vyjsť ani na malý kopček, veď predtým sa s deťmi hrali stále len na tom malom dvorčeku. Bol dosť hanblivý, chvíľu trvalo, kým sa usmial a dlho nevedel pochopiť, kto je to bratranec, sesternica, nevedel si zapamätať ani mená z rodiny. Bol to pre neho úplne iný svet a mnoho nového odrazu.
Ako na neho reagovalo vaše okolie?
Naši rodičia Andrejka prijali veľmi pozitívne a s láskou. Páčil sa im a boli radi, že majú ďalšieho vnuka. Naši súrodenci mi priniesli veľa oblečenia, lebo keďže sme nevedeli, aké veľké dieťa budeme mať, nič sme nemali dopredu pripravené. Susedia sa mu hneď prihovárali a rýchlo si našiel aj nových kamarátov. Niektorí manželia sa po osvojení dieťaťa radšej presťahujú na nové miesto, v našej dedine sme však mali dobré reakcie a so žiadnymi predsudkami sme sa nestretli. Po pol roku sme ho dali do materskej školy a potom aj do základnej školy.
Povedali ste mu už, ako sa k vám dostal?
Pravdaže, veď by bolo nerozumné, keby sa o tom niekedy dozvedel od niekoho cudzieho. Mohlo by ho to sklamať. Keď začal vnímať, pri čítaní rozprávok som mu vysvetlila, že zatiaľ, čo iné deti majú rodičia radi, lebo sa im narodili, my sme si ho vybrali sami spomedzi iných, opustených detí. Pochopil to bez nejakých ťažkostí a ak niečo podobné vidíme v televízií, vždy sa na túto tému rozprávame. Na obdobie v domove si už nepamätá, bol vtedy príliš malý a na svojich biologických rodičov sa zatiaľ nepýta. Len sa niekedy čuduje, že nemá žiadne fotografie, keď bol ešte batoľa a nedávno ma zaskočil vyhlásením, že skutočná mama nie je tá, ktorá dieťa porodí, ale ktorá ho vychová.
Má vaše priezvisko, je vám podobný, ale je vám blízky aj povahou?
Prekvapiť nás môžu aj vlastné deti, o to ťažšie je odhadnúť, čo nám pripraví dieťa, ktorého rodičov nepoznáme. Je to úplne prirodzené, lebo nemá naše gény, takže nevieme, čo od neho môžeme očakávať, aké vlastnosti zdedil po predkoch. Ale taká je už výchova detí – prináša radosti aj starosti. Andrejko je veľmi živý, ako väčšina chlapcov v jeho veku, no radšej sa hrá s mladšími deťmi. Chýbajú mu asi tie roky, ktoré strávil v domove, kde sa mu nemohli individuálne venovať. Rád nám pomáha, hráva futbal a keď má motiváciu, aj sa dobre učí. Máme ho radi a on to cíti. Chceme mu dať pocit domova, opory, bezpečia, no nerozmaznávame ho. Ale on je aj tak skromný a pod stromček by si želal len bratčeka alebo sestričku. Keby sme boli mladší, asi by sme mu toto želanie i splnili. Veď detské domovy sú ešte plné pekných detí. Naše rozhodnutie prijať nevlastné dieťa za svoje sme nikdy ani na chvíľku neoľutovali a môžeme to vrelo odporučiť všetkým bezdetným párom s podobným osudom.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bývanie v meste predlžuje život
  2. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Aká je chémia vôní
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  1. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  2. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  3. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  4. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  5. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  8. Aká je chémia vôní
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 29 718
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 17 683
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 14 293
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 10 764
  5. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 587
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 446
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 117
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 819
  9. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 7 720
  10. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 491
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Michaela Zakuťanská: Vyhodila som smartpohone, lebo chcel o mne veľa vedieť

Autorka hry Sám sebe sám Michaela Zakuťanská o nástrahách doby.

Michaela Zakuťanská
Súd dal za vraždu 17-ročnej Judite trest 12 rokov a štyri mesiace.

Vlci Žilina hovoria jasné NIE násiliu páchanému na ženách

Celosvetová kampaň upozorňujúca na problematiku násilia páchaného na ženách sa začala včera a potrvá nasledujúcich 16 dní.

Maroš Mikoláš

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Maľbu na trnavskom paneláku za tisíce eur autor prerobí, ľuďom sa nepáči

Mala vyžarovať pozitívnu energiu, ľudia zo sídliska ju však prijali veľmi rozpačito.

Pri nehode v centre Zvolena vyhasol ľudský život

Nehoda sa stala v blízkosti Zvolenského zámku.

Obnažená a dobitá žena ležala pred bytovkou v Holíči

Pred incidentom v meste popíjala s dvoma mužmi.

Už ste čítali?