Nohejbal sa zrodil na základe už existujúcich športových odvetví. Pod názvom nohejbal by sme však túto hru v ostatných náučných slovníkoch márne hľadali, pretože tu figuruje pod medzinárodne uznávaným názvom futbaltenis. U nás sa pre túto hru tento názov neujal. Nohejbal vznikol kombináciou futbalu, z ktorej prevzal techniku hry tenisu, od ktorého uplatnil výšku siete a volejbalu, od ktorého si vypožičal rozmery ihriska. Kolískou nohejbalu je susedné Česko, kde sa začal hrať ešte v medzivojnovom období. Na Slovensko sa začal dostávať až po skončení druhej svetovej vojny spoločne s jeho vyznávačmi. Tak sa začiatkom šesťdesiatych rokov dostal i do Žiliny. Po prvý raz sa nohejbal v našom meste začal hrávať na Májovej ulici, kde mala sídlo Vojenská fakulta Vysokej školy dopravy a spojov (VF VŠDS), dnes je tu Fakulta špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity.
Spočiatku skupina v zložení Batla, Tkáč, Milata, Čerpák, Janovský a Kučera hrala len priateľské stretnutia. Ešte pred prijatím nohejbalu medzi oficiálne športy v roku 1971 si menovaní športovci pri vojenskej telovýchovnej jednote (VTJ) založili oddiel. Krátko na to v roku 1973 bol pri telovýchovnej jednote Energetik založený ďalší oddiel. V zostave tohto oddielu boli Tinka, Marian, Polaš a Tabanyi. V tom istom roku sa obidve družstvá prihlásili do Slovenskej národnej nohejbalovej ligy. Po dvoch sezónach nohejbalisti z telovýchovnej jednoty Energetik prešli pod telovýchovnú jednotu ZVL Žilina. Problémy spojené so štartom v súťaži malo aj družstvo z VTJ VF VŠD a preto v roku 1976 časť tohto oddielu prešla do oddielu ZVL Žilina a oddiel VTJ VF VŠD prestal vykonávať činnosť. Ani táto fúzia napokon nezabránila prerušeniu činnosti oddielu v ZVL Žilina v roku 1979. K najvýraznejším úspechom oddielu ZVL Žilina patrilo víťazstvo v Slovenskom pohári v roku 1977. V roku 1985 obnovilo družstvo ako oddiel telovýchovnej jednoty PCHZ svoju činnosť a v zložení Tinka, Halabica, Kubala, Benko, Svrček a Blaho hralo tri roky krajskú súťaž. Po roku 1988 zo súťaže odstúpilo. Nohejbal neodišiel zo Žiliny celkom ani po tomto roku. Svojich priaznivcov si udržal aj v ďalšom období, hoci družstvá nefigurujú ako oficiálne oddiely zapojené do súťaží, hrali pravidelne podujatie o „Pohár veliteľa železničného vojska“, čo umožnilo udržať tradíciu tohoto športu až do súčasnosti.
