Mestské zastupiteľstvo v Žiline pred dvomi týždňami do funkcie riaditeľa Dopravného podniku mesta Žilina (DPMŽ), zvolilo bývalého generálneho riaditeľa Žilinskej teplárenskej Igora Gubalu (na snímke), ktorý ako podpredseda predstavenstva pôsobí aj v spoločnosti Považské strojárne so sídlom v Považskej Bystrici. Po jeho zvolení sa však na oficiálnej internetovej stránke mesta objavili informácie, že človek s menom Igor Gubala bol vedený vo zväzkoch štátnej bezpečnosti (ŠTB) ako dôverník s prezývkou „Igor“.
Podľa internetovej stránky Ústavu pamäti národa (UPN) sa v spise dôverníka zhromažďovali informácie, ktoré pomáhali plniť previerkové, pomocné a orientačné úlohy štátnobezpečnostnej povahy v súvislosti s odhaľovaním, alebo objasňovaním protištátnej činnosti. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) však dôverník nepatril medzi aktívnych spolupracovníkov ŠTB. Medzi takých patria osoby evidované v kategóriach rezident, agent, informátor, držiteľ prepožičaného bytu, alebo držiteľ konšpiračného bytu.
Podľa Ladislava Bukovszkého, riaditeľa sekcie archívu, musel ÚPN vychádzať z rozhodnutia ÚS. Na základe toho ľudia vedení v kategórii dôverník nie sú považovaní za vedomých spolupracovníkov ŠTB. „Rešpektujeme to, že zákon medzi vedomých spolupracovníkov nezaradil dôverníkov. Na základe služobných pokynov dôverník poskytoval informácie tak, že medzi ním a ŠTB nebol žiadny záväzok. Mohol tak konať aj nevedomky,“ uviedol Bukovszky. Zároveň však podotkol, že podľa jeho názoru by sa každý prípad mal hodnotiť zvlášť na základe zachovaných dokumentov. „Na to však v súčasnosti neexistuje žiadna právna norma,“ dodal.
Igor Gubala nám povedal, že bol evidovaný vo zväzkoch ŠTB, ale nie ako vedomý spolupracovník. „Začiatkom 90-tych rokov, kedy platil lustračný zákon, som pracoval v štátnom podniku a previerkami som bez problémov prešiel. Nie som si totiž vedomý nijakej spolupráce s ŠTB. Záznamy o mne viedli pravdepodobne v rokoch 1978 – 1981, keď som mal právo rokovať so zahraničnými dodávateľmi o technických dodávkach. Bolo to miesto, kde som prichádzal do kontaktu so západnou Európou. Asi preto si ma začali všímať. Ja si ale nie som vedomý nijakej vedomej spolupráce a nikdy som spoluprácu s ŠTB nepodpísal,“ uviedol Gubala. Podľa našich informácií v súčasnosti na Slovensku nie je v platnosti lustračný zákon, takže osoby vedené vo zväzkoch ŠTB nie sú nijako postihované, ani obmedzované. Týka sa to aj Igora Gubala, u ktorého to, že bol vedený vo zväzkoch ŠTB ako dôverník, neznamená žiadnu zákonnú prekážku, aby mohol vykonávať funkciu riaditeľa DPMŽ.
