Tú mu vraj počas rokov 1990 - 1998 spôsobil práve OS v Žiline tým, že jeho prípad prejednával zbytočne dlho. Peniaze teda žiada za zbytočné prieťahy v súdnom konaní od štátu a to za majetkovú, aj nemajetkovú ujmu.
V roku 1990 podal Igor Stárek na OS žalobu na vydanie nehnuteľností. Vec bola na súde päť rokov. Stárekov advokát preto podal proti prieťahom v konaní žalobu na Európsky súd pre ľudské práva do Štrasburgu (ESĽP). „Chceli sme dosiahnuť zmier a nemajetkovú ujmu jednu korunu,“ hovorí advokát žalobcu, ktorý si neželá byť menovaný. ESĽP rozhodol, že v prípade tohto procesu bol porušený zákon, ale nerozhodol o odškodnom. Preto na OS v Žiline podali žalobu proti ministerstvu spravodlivosti a žiadali nemajetkovú ujmu 250 miliónov korún. Okrem toho žiadajú ušlý zisk 300-tisíc. „Súdy trvali osem rokov a deväť mesiacov a z toho sme vypočítali škodu. Počas tej doby totiž nemohol s majetkom nakladať. Ak by ho predal a peniaze uložil v banke, na úrokoch by získal práve takúto sumu. Morálnu ujmu sme stanovili na 250 miliónov,“ povedal advokát.
Podľa informácií z OS sudca návrh v celom rozsahu zamietol a rozsudok vypracuje v zákonnej lehote. Podľa advokáta žalobcu sa však jeho klient odvolá na Krajský súd. Podľa našich informácií je žiadosť o vyplatenie takejto sumy za prieťahy v súdnom konaní mimoriadne vysoká. Ak by ju súd Igorovi Stárekovi priznal, bolo by to najvyššie vyplatené odškodné za prieťahy v súdnom konaní v Slovenskej republike vôbec. Podľa hovorcu ministerstva spravodlivosti Michala Jurčiho: „najvyššie odškodnenie za nemajetkovú ujmu spôsobenú prieťahmi v súdnom konaní doteraz priznal ESĽP vo výške 10-tisíc euro, čo v tom čase predstavovalo približne 400-tisíc Sk“.
Autor: mif