Ak ale matka príde o dieťa proti svojej vôli aj s nepriamym prispením inštitúcií, ktoré by ju naopak mali chrániť, je to doslova neuveriteľné. Tak je to aj v prípade pani Márie zo Žiliny. „Súdy zapríčinili, že som prišla o syna. Cítim to tak a vnímam,“ hovorí.
Najskôr žili s manželom a synom Samkom šťastne, ako mladá úplná rodina. Jedného dňa, pred viac ako šiestimi rokmi, sa však všetko zlomilo. „Manžel zobral syna a odišiel s ním preč. Jednoducho odišli a nedával mi o ňom žiadne informácie. Keďže som bola prvýkrát vystavená takejto situácii a zažila som doslova šok, nevedela som, čo mám robiť,“ hovorí Mária.
So žiadosťou o radu a pomoc sa obrátila na odbor sociálnych vecí. Poradili jej, že má dať na súd návrh na predbežné opatrenie na zverenie dieťaťa do výchovy. Urobila to v dobrej viere, že to pomôže. Veď je predsa matka a malé dieťa by malo byť pri matke. Mýlila sa. „Lehota na vydanie predbežného opatrenia bola 30 dní. Myslela som si teda, že do tej doby ho súd vydá a manžel mi Samka bude musieť vrátiť. Ukázalo sa ale, že som bola na omyle, pretože súd nekonal a rozhodol až po viac ako jednom roku aj napriek tomu, že som ich opakovane urgovala. Muž mi nedával žiadne informácie o dieťati a syn nemal žiadnu možnosť vidieť ma, hoci dovtedy sme mali normálny vzťah. To bolo moje prvé rozčarovanie z postupu súdu,“ podotkla nešťastná matka.
Počas celej tej doby Mária nevedela, čo je s jej synom a kde sa nachádza. Nevedela nič a bola zúfalá. Nikto jej navyše nedokázal poradiť, čo má robiť. Manžel nereagoval na jej výzvy a polícia jej nechcela pomôcť. „Povedali, že pokiaľ nemám v rukách právoplatné súdne rozhodnutie, nemajú kompetencie zasiahnuť,“ hovorí Mária.
Iba náhodou zistila, že manžel so synom bývajú v garsónke a o syna sa cez deň stará nejaká pani. „Tak som tam prišla, a keď bol manžel v práci, syna som si zobrala. O dva dni na to som na sociálke iniciovala stretnutie, aby sme sa dohodli, čo ďalej. Myslela som si totiž, že nie je normálne, aby sme si dieťa takto navzájom kradli.“ Spísali teda rodičovskú dohodu s tým, že dieťa bude u matky a otec s ním bude môcť byť každý deň v určenom čase a cez víkendy a prázdniny. „Ja naivná, mysliac si, že je to preňho záväzné, som mu Samka dala. Javilo sa to totiž ako najlepšia varianta pre dieťa. Nie je totiž riešenie syna si navzájom brať, ale lepšie je dohodnúť sa a upraviť vzájomné vzťahy. Naspäť som ho už ale odvtedy nedostala. Dokonca sa s ním odsťahoval zo Žiliny,“ prezradila Mária, ktorú to opäť veľmi ranilo.
V tom čase čakala na vydanie predbežného opatrenia. Súd ale nekonal a rozhodol až po roku. Dieťa však zveril do výchovy matke. „Myslela som si, že sa dieťa konečne vráti ku mne,“ rozpráva ďalej Mária. Otec dieťaťa však súdne rozhodnutie jednoducho nerešpektoval a dieťa jej nevrátil. Preto oslovila orgány činné v trestnom konaní s podozrením na marenie výkonu úradného rozhodnutia. „Čakala som, že budú konať. Neudialo sa však nič. Manžel sa opakovanie sťahoval, a tak sa vraj nevedeli dohodnúť, ktoré oddelenie je príslušné na konanie vo veci. Ja som teda dala návrh na súd na výkon rozhodnutia. Uplynuli ale ďalšie dva roky bez konkrétneho výsledku, hoci súdne rozhodnutie bolo právoplatné a vykonateľné. Napriek tomu sa mi nedostalo žiadnej účinnej právnej ochrany a súd nezabezpečil efektívne výkon svojho rozhodnutia,“ povzdychla si matka.
Aj napriek tomu, že oslovila ombudsmana, políciu, úrad justičnej a kriminálnej polície, podala sťažnosť na postup okresného súdu, že robí prieťahy v konaní, podala ústavnú sťažnosť, oslovila mimovládne organizácie, poradne pre obete trestných činov, ale výsledok sa nedostavil.
Samko sa jej medzitým začal odcudzovať. Preto sa niet čo diviť, že keď bolo nariadené znalecké dokazovanie. Psychológ na základe vyšetrenia povedal, že dieťa má silnejšiu citovú väzbu na otca a že by nebolo vhodné meniť jeho výchovné prostredie aj napriek tomu, že otec nerešpektuje súdne rozhodnutie. Odporučil dočasne zveriť dieťa do výchovy otca. Súd tak potom aj rozhodol. Mária sa odvolala, ale rozhodnutie potvrdil aj Krajský súd v Žiline.
Manželstvo rozviedli v roku 2006 a dieťa dostal do výchovy otec. Opäť sa však odvolala a v súčasnosti čaká na výsledok. Mária zazlieva Okresnému súdu v Žiline, že „spôsobil prieťahy v konaní tým, že nerozhodol v zákonných lehotách, urobil množstvo procesných chýb, nenariadil včas znalecké dokazovanie a nevyhodnotil správne predložené dôkazy, čím spôsobil odcudzenie dieťaťa od matky“. „Vyzerá to tak, akoby na Slovensku neexistovala absolútne žiadna vymožiteľnosť práva. Aj keď súd rozhodol, nebol schopný prinútiť povinného, aby rozhodnutie rešpektoval. Na základe toho psychológ konštatoval, že sa oslabila väzba medzi Samkom a mnou. Avšak už nepovedal, prečo sa tak stalo a súd to pri svojom rozhodovaní nebral vôbec do úvahy. Z protiprávneho konania otca dieťaťa sa súd snaží navodiť stav právny, čo je podľa môjho názoru absolútne neprípustné,“ dodala Mária. Samko s ňou vraj verbálne nekomunikuje a Mária hovorí, že si zrejme vypestoval syndróm zavrhnutého rodiča. Je to vraj stav, keď jeden rodič zoberie dieťa a ovplyvňuje ho proti druhému, v dôsledku čoho si dieťa buduje obranný mechanizmus a preferuje toho rodiča, s ktorým žije a toho druhého zavrhuje.
Mária nevie, čo má robiť. Je zúfalá. Pred ďalším dôležitým súdnym rozhodnutím sa však rozhodla svoj príbeh aspoň vyrozprávať. „Chcem, aby sa o tom hovorilo. Súd totiž v tomto spore, v ktorom ide o osud maloletého dieťaťa, neposkytol dostatočnú právnu ochranu dieťaťu a matke. Nedali si dokonca ani tú námahu, aby včas rozhodovali a aby svoje rozhodnutia vymohli. Myslela som si, že predsa nie je možné, aby som takto prišla o dieťa. Ja viem, že som neurobila žiadnu chybu a aj tak sa mi to úplne vymklo z rúk a to len preto, že súd nereagoval tak, ako mal. Chcem povedať aj iným ľuďom a ženám, že toto sa môže stať a chcem, aby si súd konečne uvedomil, čo sa deje. Manžel totiž dlhodobo nerešpektuje autoritu súdu a paradoxne má z toho výhody, pričom z dieťaťa robí polosirotu žijúcej matky“ dodala na záver Mária. To najdôležitejšie rozhodnutie o zverení dieťa do výchovy po rozvode ju čaká teraz na Krajskom súde. Nezostáva jej už ale nič iné, len veriť, že kompetentní si dajú tú námahu, že zhodnotia objektívne celý ich príbeh a rozhodnú spravodlivo.
Stanovisko podpredsedu a hovorcu Okresného súdu v Žiline
Jaroslava MACEKA:
Spis týkajúci sa spomínaného maloletého sa toho času nachádza na Krajskom súde v Žiline na rozhodnutie o odvolaní jedného z účastníkov. Z tohto dôvodu sa nemôžem úplne presne vyjadriť k skutočnostiam uvádzaným matkou maloletého. Z prehľadu úkonov vo veci, ktoré súd pripájal k vyjadreniam pre viaceré orgány, na ktoré sa matka obrátila (Ústavný súd, verejný ochranca práv, Ministerstvo spravodlivosti) však vyplýva, že vo veci vykonal súd množstvo úkonov, ktorými reagoval na množstvo podaní a návrhov účastníkov, pričom len návrhov na vydanie predbežného opatrenia bolo niekoľko tak zo strany otca, ako aj matky, avšak ani v jednom prípade okresný súd nerozhodoval o návrhu na vydanie predbežného opatrenia viac ako jeden rok, ako to uvádza matka. Konanie o výkon nariadeného predbežného opatrenia je právoplatne zastavené, pričom v tomto konaní postup súdu komplikovali najmä podané námietky zaujatosti voči sudcom Okresného i Krajského súdu v Žiline, o ktorých musel rozhodnúť až Najvyšší súd SR.
