Zastávajú rovnako zodpovedné úlohy ako muži, vrátane zoskokov padákom. „Som v armáde od svojich osemnástich rokov, hneď ako som ukončila strednú školu. Bol to môj sen, prišla k nám robiť nábor jedna vojačka v uniforme a vtedy som sa rozhodla, že aj ja by som sa mohla vydať touto cestou,“ hovorí Šárka Zigová. Zároveň dodáva, že vtedy to bolo trochu ťažšie, lebo „civilný svet“ sa pozeral na ženy v uniforme iným pohľadom. „Muselo sa chodiť v uniformách na vychádzky aj na dovolenky. Vtedajšia doba bola ešte taká, že uniformy neboli obľúbené.“ Ďalšou z tém je špekulácia, že ženy vstupujú do armády preto, že je tam veľa mužov. „Koľkokrát vás podozrievajú manželky kolegov, keď ideme na štrnásťdenné cvičenie. Môžem však všetkých ubezpečiť, že tí chlapi nás berú úplne inak, ako si niektorí myslia. Berú nás ako kolegyne. Jediné, čo mi vadí, keď sme spolu ubytovaní, je to, že chrápu,“ vysvetľuje Světlana Tomanová. Vojačky takisto zhodne hovoria, že každý deň je iný. Všetky však začínajú ráno medzi siedmou a ôsmou hodinou povinným telocvikom. V akomkoľvek počasí, v akomkoľvek teréne. „Ráno je vždy hodina telocviku, potom sú raňajky a potom už má každá vojačka individuálny program. Každá robí niečo iné, ale ten telocvik je povinný. V prípade, že sú zoskoky, nastupuje sa ráno o siedmej. Na vrtuľník sa čaká spolu s mužmi, niekedy aj päť hodín, v akomkoľvek počasí s padákom, ktorý má okolo dvadsať kilogramov.“ Žiadna z oslovených vojačiek zatiaľ nad odchodom z armády nerozmýšľa. Okrem pre ženy netradičnej a zaujímavej práce tu nie je žiadny rozdiel ani v odmeňovaní mužov a žien. „Konkrétne u mňa nie je vôbec žiadny rozdiel. Som spojárka a spojenie musí fungovať. Takisto si musím nosiť stanicu. Keď je výcvik, tak sme spolu s mužmi, ale napríklad náš veliteľ roty vyžaduje, aby sme spali oddelene. Keď spíme vonku, tak je to to isté. Inak nie sú žiadne odlišnosti,“ hovorí Monika Vančová. Jej kolegyne dodávajú, že dnes sa už nehľadí na to, kto je muž a kto žena, ale na to, kto ako pracuje a plní úlohy. Ďalšou citlivou otázkou je rodinný život, kde mnohé záleží od tolerancie partnerov, pretože práca profesionálnych vojačiek je časovo dosť náročná. Potrebné je obojstranné pochopenie. Ženy musia ukázať viac, aby dokázali, že si svoje miesto v armáde zaslúžia.
