Medzi aktívne a úspešné patrí Jaskyniarsky klub Strážovské vrchy. S niektorými z jeho členov sme sa stretli v teplej kancelárii, ale využili sme aj ich pozvanie navštíviť jednu z jaskýň v Strážovských vrchoch neďaleko obce Čičmany. „Na úvod by ste nám mohli predstaviť váš klub,“ smerovala naša prvá otázka vedúcemu Bohušovi Kortmanovi. „Dobrovoľná organizácia Slovenská speleologická spoločnosť vznikla v roku 1949. Jej organizačnou zložkou sú jaskyniarske skupiny a kluby. Ten náš vznikol pred ôsmimi rokmi a má 40 členov. Na Slovensku pôsobí 46 takýchto oblastných skupín a klubov a viac ako 700 speleológov čiže jaskyniarov,“ rozhovoril sa Bohuš Kortman. „Na každú akciu sa musia veľmi dobre pripraviť už dopredu. Dohodnú sa, kam pôjdu a čo budú v jaskyni robiť. O tom, že ideme pod zem, musia vedieť aj iní, lebo ak by sa niečo stalo, pomôcť cez telefón sa nedá. Pod zemou mobily nefungujú,“ dodáva Kortman. Dôležité je, aby mal každý dobrý jaskyniarsky výstroj a technické pomôcky. Najlepšie sú špeciálne overaly a podkombinézy, ktoré umožňujú prežiť v nepohode dlhší čas a nepodchladiť sa. Každý musí mať so sebou minimálne dve svetlá, lebo nájsť malý východ z veľkého priestoru v absolútnej tme sa nedá. V mnohých nesprístupnených jaskyniach hrozí aj skúsenému jaskyniarovi vážny úraz, ba i smrť. Veľkým nebezpečenstvom v podzemí je voda, ktorá môže zaplaviť jaskynnú chodbu alebo vchod do jaskyne práve vtedy, keď sú dnu ľudia. Nečudo, že najviac úmrtí v jaskyniach má na svedomí utopenie. Ďalším rizikom je zával, keď človeka v jaskyni môže zasypať masa skál alebo kamenná sutina. „Aj mne sa v Jánošíkovej jaskyni na Strážove podarilo len-len uniknúť pred zavalením v úzkom jaskynnom komíne. Nebyť kamarátov jaskyniarov, ktorí boli v jaskyni so mnou, neviem, či by som sa tu dnes s vami mohol rozprávať,“ povzdychol si Bohuš Kortman. Nedalo nám, aby sme nevyužili pozvanie a vybrali sa s jaskyniarmi pod zem. Zabrať nám dalo už stúpanie do prudkého kopca k jaskyni, ktorá má pre členov jaskyniarskeho klubu Strážovské vrchy mimoriadny význam. „Za najväčšiu udalosť v histórii nášho klubu pokladáme objav jaskyne Četníkova svadba na vrchu Strážov, ktorej chodby v súčasnosti merajú viac ako kilometer a dosahujú hĺbku okolo 70 metrov. Jaskyňa je po Čachtickej jaskyni druhou najdlhšou v Trenčianskom kraji a najväčšou v Strážovských vrchoch,“ vysvetlil nám člen Klubu Ján Kasák. Pokiaľ sa dostali do jej najväčších priestorov, museli viac ako rok tvrdo pracovať v závale a premiestniť množstvo sutiny z miest, ktorými sa prebíjali hlbšie do vápencového masívu. Chodba z povrchu do jaskyne je dlhá a úzka. Jaskyniari mali perfektné kombinézy, prilby, naše oblečenie bolo dosť chabé. Staré rifle, zimná vetrovka s podšívkou, vibramky a obyčajná baterka. Prítomnosť odborníkov nám však pomohla prekonať všetky prekážky a dostať sa aj z tých najnepríjemnejších situácií. Dostali sme sa až do hlavnej sály jaskyne. Bola ozaj vysoká. V svetle silných baníckych lámp sme na strope videli zaujímavý úkaz. Presne v strede boli jeho časti vzájomne a dosť viditeľne posunuté o dobrý meter v celej svojej dĺžke. „Stalo sa to už v dávnej minulosti, keď tu posunuli bloky horniny, čo spôsobilo, že zo stropu sa oddelilo množstvo skál a kvapľov, ktoré sa dnes váľajú na mnohých miestach na dne jaskyne,“ vysvetlil Bohuš Kortman. Naozaj sa to muselo stať pred tisícmi rokmi, lebo dnes sa tu už tvoria nové kvaple Priviedol nás k jednému z nich. Vyrastal zo zeme a mal v sebe malú priehlbinu plnú vody a v nej, čuduj sa svete, bola perla. Neuveriteľné! Pôvodne malý kamienok, ktorý za tisícročia padajúce kvapky opracovali do hladkého okrúhleho tvaru, no a cez jej tmavé telo sa tiahla po celej dĺžke biela čiara. Takéto niečo sa dá vidieť naozaj len v jaskyniach. Obyvateľmi jaskyne sú netopiere. „Našli sme ich tu, keď sme sa sem prvý raz prekopali. Musia poznať ešte iný vchod do jaskyne, ktorým sa sem hlavne na zimu dostávajú. My sme ho zatiaľ ešte neobjavili,“ dosal Jano Kasák. Čas pod zemou utekal veľmi rýchlo. Uťahaný a špinavý od blata som sa vyplazil z diery von. Bol to nádherný pocit opäť vidieť normálne denné svetlo, hľadieť na stromy a oblohu. Únavu som cítil ešte niekoľko dní. „Máme pred sebou jediný cieľ. Nájsť prepojenie dvoch nám známych jaskýň na Strážove. Chceme sa o to pokúsiť tento rok. Radi by sme pokročili aj v prieskume jaskýň v Lúčanskej Malej Fatre, predovšetkým v oblasti Kozla, Polomu a Hoblíka. Láka nás Stráňavska dolina a Hoblíkove jaskyne, o ktorých písal už pred viac ako polstoročím vtedajší známy jaskyniar prieskumník Vojtech Bukovinský. Pri prieskume týchto jaskýň chceme spolupracovať s členmi Jaskyniarskej skupiny Adama Vallu z Terchovej,“ také sú ciele jaskyniarskeho klubu Strážovské vrchy. Byť jaskyniarom je určite pre mnohých lákavé, ale nie každý má na to predpoklady. Tu sa amaterizmus a podceňovanie nebezpečenstva skutočne nevypláca.
