„Mali také rádio, ktoré vyhodili von ako pokazené. Ja som využil v noci príležitosť, keď sa nikto nedíval a premiestnil som ho k sebe,“ hovorí s chlapčenskou iskrou v očiach aj po sedemdesiatichtroch rokoch života čiperný dôchodca. Že sa živo zaujíma o dianie okolo seba, nám dokázal nielen vylaďovaním rádiových vĺn na svojom obľúbenom prijímači, ale aj poučením, ako správne predchádzať rôznym chorobám. Keďže je chrípkový čas, poradil nám. „Pite každý deň červené víno ako ja a budete všetci zdraví,“ odporúča Eugen Komarin podľa svojich dlhoročných skúseností. Vraj za celý život nebol ani raz chorý, len úrazy sa mu akosi nevyhýbali. To nám potvrdil aj jeho syn Otto, ktorý je po otcovi tiež vášnivým rádioamatérom. Zatiaľ, čo otec si vojenčinu odkrútil pri spojároch v Trenčíne, syn sa o niekoľko desaťročí ocitol počas vojenčiny akosi osudovo tiež u spojárov, ale na inom konci krajiny, v Litoměřiciach. V žiadnom prípade sa nedá pochybovať, že by jablko padlo ďaleko od stromu, lebo len čo otec Eugen začal rozprávať, vedel Otto hneď nadviazať. Tak sme sa dozvedeli, že u Komarinovcov sa v sídliskovom byte na Vlčincoch vstáva o piatej ráno a o štvrť na šesť si z republikového rádiového okruhu vypočuli, aké počasie vládne od Ašu až po Košice. „Napríklad, dnes ráno hlásili sneh a dva stupne v Českom Tešíne. Pozriem na teplomer a u nás tiež dva stupne a slabé sneženie,“ konštatuje s úsmevom zanietený rádioamatér. Aby sme neboli na pochybách, že rádiá sú jeho skutočnou záľubou, predstaví nám svoju zbierku. „Mal som ich viac, ale aby som získal niektoré kúsky, musel som povymieňať rádijká, ktoré som vlastnil za veci, ktoré boli zaujímavé pre iných,“ vysvetľuje so zápalom Eugen Komarin a je úplne jasné, že keď sa stretne partia takýchto chlapíkov, prestane pre nich existovať celý svet okrem rádiových vĺn. Dozvieme sa, ktoré rádio za čo vymenil a koľko má rokov. „Zaujímam sa hlavne o vojenské rádiá a zbieral som i tie nefunkčné. Postupne som ich rozobral a opravil. Potom ich stačilo len ladiť a počúvať,“ vysvetľuje. „Toto má tridsaťpäť rokov, toto má štyridsať rokov a toto tridsať,“ ukazuje postupne na prijímače rozložené na stole pri stene. „A ostatné už nemám,“ doloží nostalgicky. Ale ako správny spojár preladí hneď na inú nôtu. „Dnes ráno som chytil Austrálčana, ten sa dá počúvať iba ráno alebo večer. Najhorší čas na počúvanie je od jedenástej do štvrtej,“ poučí nás a syn Otto súhlasne prikyvuje. Takisto sme sa dozvedeli, že pre prijímanie signálu je najlepšie jarné a jesenné obdobie, kedy sa rádiové vlny odrážajú od atmosféry a dopadajú späť na zem pod najlepším uhlom. A nakoniec sme sa dozvedeli malú perličku. Rodina Eugena Komarina pochádza z Poľska a dokonca ich korene siahajú do starého šľachtického rodu.
