Tá otravuje životy takmer všetkých obyvateľov tohto najmladšieho žilinského sídliska. Pritom ich tu žije približne sedemtisíc a zaslúžili by si primeranú starostlivosť.
Podľa Stanislava, ktorý žije na Hájiku už niekoľko rokov, je neporiadok neuveriteľný. „Z autobusu vystupujem na Slnečnom námestí a idem smerom k Jednote. Popri chodníkoch a v žľaboch je veľmi veľa smetí. Rovnako aj na chodníkoch a tráve. Dokonca aj pri škole a pošte,“ hovorí Stanislav. Dodáva, že rovnako je tomu aj na Baničovej, či Petzvalovej ulici. „Pomaly to začína pripomínať Bronx,“ dodáva a tvrdí, že za to, aké majú životné prostredie, si často môžu aj samotní obyvatelia. „Niektorí ľudia majú neuveriteľný systém vyhadzovania odpadkov. Väčšinou je tam päť kontajnerov vedľa seba. Všetci však hádžu odpadky do toho prvého, kým nie je preplnený. Potom sa nedá zatvoriť. Vietor odpadky rozfúka a tie sa povaľujú po ceste. Ľudia by si mali uvedomiť, v akom prostredí žijú a ako sa správajú.“
Podľa Miroslava Harvančíka z firmy T+T, ktorá sa v meste stará o čistotu, vyvážajú ich zamestnanci odpad z Hájika dvakrát do týždňa. „Rovnako dvakrát chodíme zbierať veľký odpad, ktorý ľudia vyhádžu povedľa kontajnerov,“ uviedol. Podľa jeho slov je však problém nielen Hájika, ale aj ďalších sídlisk, najmä v tom, že odpad by bolo potrebné vyvážať častejšie. V minulosti totiž odpad zo sídlisk zvážali až trikrát za týždeň. Dnes to závisí najmä od peňazí. „Je to strašné. Robím túto robotu už 35 rokov. Kedysi sme vyvážali odpad v pondelok, stredu a piatok. Dnes je to na všetkých sídliskách už iba dvakrát. Kontajnery sú plné, nedajú sa zavrieť a odpadky lietajú po celom sídlisku,“ uviedol Harvančík. Podľa jeho slov, firma je v pohode schopná vyvážať odpadky zo sídliska aj častejšie. „Museli by si to však správcovia objednať. Lenže dnes sa naopak snažia ľudia skôr na všetkom ušetriť. Dokonca si aj odoberajú počet kontajnerov, aby na nich ušetrili,“ dodal.
Harvančík tiež tvrdí, že sa môže veľmi ľahko stať, že prestanú zbierať veľký odpad, ktorý ľudia hádžu povedľa kontajnerov. „Najjednoduchšie je totiž zobrať matrac a vyhodiť ho ku kontajneru. Záležať však bude od peňazí, či ho zoberieme. Ak nám totiž mesto schváli nízky rozpočet, budeme musieť niekde ušetriť a je možné, že budeme šetriť práve na tomto. Je možné, že s tým budeme musieť dokonca úplne prestať,“ uviedol.
Podľa Pavla Šulavíka, podpredsedu Stavebného bytového družstva na Hájiku, je tento problém často spôsobený najmä nedisciplinovanosťou obyvateľov. V súčasnosti si objednávajú odvoz odpadu dvakrát za týždeň. „Ľudia to viac ani nechcú. Museli by totiž za to viac platiť. Keby však chceli a prišli by s takouto požiadavkou, my by sme to, samozrejme, rešpektovali a ďalší odvoz odpadov by sme objednali,“ uviedol Šulavík. Najmä mladé mamičky sa často sťažujú, že ich deti sa na Hájiku nemajú kde hrávať. „Neexistuje tu absolútne nijaká rovná plocha, kde by sa mohli zahrať napríklad futbal. Je to katastrofa,“ hovorí Ľubomíra. Podľa novozvoleného poslanca mestského zastupiteľstva za Hájik Juraja Galla, majú všetky tieto problémy dlhodobý charakter. „V spolupráci s novovytvoreným útvarom hlavného architekta sa chceme na Hájiku prioritne venovať nielen rozšíreniu detských ihrísk, ale aj parkovacích miest, ktoré sú rovnako katastrofálne. Bohužiaľ, aj vzhľadom na to, že tento rok bude v rozpočte veľmi málo peňazí na rozvojové programy, nebudeme môcť hneď všetko vyriešiť,“ dodal na záver Gallo.
