Možno aj to bolo pohnútkou pre Žilinčanku Katarínu Jakubčíkovú (23), aby sa koncom januára zúčastnila na Majstrovstvách Slovenska v príprave kávy
– Barista Slovenska 2007. Je absolventkou Stredného odborného učilišťa služieb v Žiline v odbore
podnikanie v remeslách a v službách a pracuje ako barmanka v jednej žilinskej kaviarni.
„Na súťaž ma nahovoril šéf, Majo Galuška. Pôvodne sme si mysleli, že sa tam pôjdeme len pozrieť, ale keď sme už boli v Bratislave, nahovorili nás, aby sme to vyskúšali,“ tak sa pre Katarínu začala táto nezvyčajná súťaž.
V Bratislave bola jedinou reprezentantkou Žiliny a keď zoberieme do úvahy, že o súťaži vedela len pár dní a prakticky sa vôbec nepripravovala, jej účinkovanie bolo viac ako úspešné. „Bolo tam spolu trinásť súťažiacich. Vyhrať však mohol len jeden,“ teší sa z Kataríninho úspechu aj Majo Galuška. Pravidlá súťaže boli presne určené. Každý súťažiaci si musel všetky potrebné veci priniesť so sebou. Počínajúc šálkami a podšálkami, kávou a končiac cukrom a ďalšími drobnosťami, ktoré robia z podávania kávy obrad.
Súťaž sa začala prípravou. „Mali sme na ňu 15 minút. Za ten čas sme si museli nachystať všetko, čo sme predpokladali, že budeme potrebovať. Nastaviť mlynček, namlieť si kávu, pripraviť potrebné šálky, podšálky, lyžičky, tácky, našľahať mlieko... Za ďalších 15 minút sme museli pripraviť štyri espressá, štyri kapučína a štyri voľné bezalkoholické drinky s kávou a naservírovať to porotcom,“ taký bol Katarínin prvý deň na súťaži. Najväčší problém mala s voľným drinkom, pretože v pravidlách nebolo uvedené, že musí byť bez alkoholu, a tak musela improvizovať. Vyšlo to a neskoro večer sa dozvedela, že postúpila do finálovej šestky. S tým rozhodne nepočítali. V Bratislave nemali zabezpečený ani nocľah. „Ale to nevadilo. Aj tak sme ešte potrebovali zobrať nejaké veci na druhý deň súťaže. Do Žiliny sme prišli asi o desiatej večer a skoro ráno sme išli naspäť. Vhupli sme rovno do finále,“ rozpráva Katarína o svojom úspešnom dni. Súťažné disciplíny boli také isté, len k príprave kávy musela Katarína pridať aj komentár a odpovedať na otázky porotcov. Pri nej stál len technický rozhodca, ktorý hodnotil spôsob a techniku prípravy kávy. „V prvý deň som mala najväčšie problémy s časom. Akosi som nemala predstavu o tom, ako si tých pätnásť minút rozvrhnúť,“ spomína. Na druhý deň to však už bolo oveľa lepšie. Káva porotcom mimoriadne chutila, s otázkami si Katarína poradila, vydaril sa jej aj voľný drink. „Robila som orieškové shakeratto,“ listuje v nápojovom lístku. Keď dala do poriadku svoje pracovisko, ostalo jej už len nekonečné čakanie na vyhlásenie výsledkov. Prvou cenou bola cesta na Majstrovstvá sveta v príprave kávy do Tokia. „Pre mňa bol úspech už postup do finálovej šestky. S druhým miestom som rozhodne nepočítala. A ani šéf. Mali sme veľkú radosť,“ zaspomínala si Katarína na verdikt poroty. Už teraz sa teší na budúcoročné majstrovstvá. „Už viem o čom to je a nepôjdem do neznáma, ako to bolo teraz. Taký úspech predsa k niečomu zaväzuje.“
