Všetko ukáže budúcnosť
Pod zrúcaninami Hričovského hradu, ktorý sa spomína už v roku 1265 vznikla o dvesto rokov neskôr osada, ktorú dnes poznáme pod názvom Hričovské Podhradie. Neveľká dedinka, ktorej dominantou je dnes nový kostol Božieho milosrdenstva. V ostatných komunálnych voľbách sa starostkou obce stala Jarmila Dobroňová.
Na úrade som pracovala trinásť rokov po boku bývalého starostu Rudolfa Sakalu. Na tomto mieste by som sa mu chcela poďakovať za jeho trinásťročnú prácu, ktorú pre našu obec urobil. Rovnako ďakujem aj poslancom, ktorí pracovali v minulom volebnom období.
Aké ciele boli vo vašom volebnom programe?
Rozhodne by som chcela pokračovať v rozvojových akciách, ktoré začal môj predchodca. Je to rekonštrukcia vodovodu, ktorú robí Severoslovenská vodárenská spoločnosť. Rada by som urobila aj rekonštrukciu verejného osvetlenie, ako som to prisľúbila pred voľbami. Sú aj ďalšie akcie, v ktorých chcem pokračovať a v našej obci udržať. Sú to, napríklad, oslavy Dňa matiek, ktoré bývajú veľmi pekné a milé. Rozmýšľame aj o príspevku pri narodení dieťaťa, hovorili sme o tom aj na obecnom zastupiteľstve a sú na to vyčlenené aj peniaze v obecnom rozpočte. Nie je to veľa, ale aspoň niečo. Rada by som obnovila aj hasičský zbor, už na tom s poslancami pracujeme. Starí členovia prestali pracovať a mladým sa akosi nechce. Máme tu aj veľa dievčat, možno začneme s družstvom hasičiek a tie by nám potom mohli pritiahnuť do zboru aj chlapcov. To by som bola rada.
Od našej poslednej návštevy sa novou dominantou obce stal pekný a moderný kostolík.
Kostol Božieho milosrdenstva sme vysvätili 18. októbra 2003 a sme veľmi radi, že ho máme. Chystáme sa zrekonštruovať aj kaplnku na rázcestí.
A dokonca máte už aj nový erb.
Áno, trvalo to síce trochu dlhšie. Nový erb schválila už aj Heraldická komisia podľa znaku na pečatidle z 18. storočia. Jej členovia skonštatovali, že je to dielo mimoriadne zručného kovorytca a zaslúži si, aby sa zachoval aj pre budúce generácie. Erbom Hričovského Podhradia je zelený štít so striebornou mrežovanou pažiťou, na ktorej vyrastajú dva trsy trávy rôznej veľkosti. Erbu dominuje zlatý jeleň v skoku so striebornou zbrojou. Farbami obce sú zelená, biela a žltá.
Ako sa žije ľuďom v Hričovskom Podhradí?
Nie sme najmladšou obcou, z 380 obyvateľov je prevažná časť vo vyššom veku. Teší nás skutočnosť, že z ľudí produktívneho veku je väčšina zamestnaná, aj v zahraničí, mrzí nás, že veľa mladých ľudí sa odsťahovalo. U nás nie sú takmer žiadne možnosti na výstavbu, bol by záujem aj o rodinné domy aj o obecnú bytovku. Budeme hľadať možnosti, všetko ukáže budúcnosť.
Aby tradície nezanikli
Hrdosť na rodnú obec, láska k jej tradíciám, aj to sú ciele, na ktoré myslia pri svojej práci s deťmi v Materskej škole v Hričovskom Podhradí jej riaditeľka Iveta Jančušková (na snímke) s učiteľkou Katkou Vančíkovou. Tu treba spomenúť aj Štefku Srníkovú, ktorá tu robí školníčku, vydáva stravu a upratuje. A deti ju milujú. „Sme jednotriednou materskou školou, tento rok máme zapísaných 18 detí, kapacita je o niečo väčšia. Na budúci školský rok ju asi aj zaplníme. Chodia k nám deti aj z Paštinej Závady a všetky spolu sú veľmi milé, aktívne, slušné a prítulné,“ chváli svojich zverencov riaditeľka. Napriek všeobecnému nedostatku financií sa snažia, aby tí najmenší z Hričovského Podhradia mali v škôlke všetko, čo potrebujú. „Máme herňu a spálňu, z ktorej časť slúži aj ako jedáleň. Keď deti nespia, zložia sa lehátka a zo spálne sa stane telocvičňa. Okolo máme krásnu prírodu, chodíme na výlety, opekáme, pripravujeme s deťmi programy k rôznym príležitostiam. Na hry a zábavu využívame aj školský dvor, ktorý by sme chceli tento rok doplniť novými drevenými preliezačkami,“ má jasné predstavy o smerovaní škôlky Iveta Jančušková. Už tradične rodičia škôlkarov organizujú katarínske zábavy a zo zisku nakupujú nové hračky, knihy a učebné pomôcky. „Tento rok prišli dve mamičky, Petra Pavlíková a Elenka Krajčiová, s nápadom, aby sme skúsili zorganizovať aj fašiangovú zábavu. Najprv nás to trochu prekvapilo a zaskočilo, ale potom sme sa do toho pustili. A neľutujeme,“ má radosť z vydarenej akcie riaditeľka Iveta Jančušková. Najviac ju prekvapilo to, že veľký záujem bol medzi obyvateľmi obce, ktoré deti v škôlke vôbec nemajú. S deťmi v škôlke pripravili veselé maškarné čiapky, objednali hudbu, vyzdobili sálu a všetci sa zabávali a tancovali skoro až do rána bieleho. „Deti vyrábali čiapky s veľkým nadšením, pretože sme sa dohodli, že za peniažky, ktoré na zábave zarobíme, kúpime nové lavičky a žinenky do telocvične a možno nám ostane aj na harmónium. Na hudobnú výchovu by sme ho potrebovali ako soľ,“ teší sa riaditeľka. Fašiangové tradície v Hričovskom Podhradí úplne zanikli. Nie je to ani tak dávno. „Ale ešte zábava ani poriadne neskončila a už rodičia prišli s ďalšou myšlienkou, aby sme to na budúci rok vyskúšali aj so sprievodom masiek po dedine, ako to bývalo zvykom. A určite pochováme aj basu,“ pripravuje ďalšie plány riaditeľka Iveta Jančušková s kolektívom svojich skvelých spolupracovníkov. Spoluprácu s rodičmi a vedením obce si nevie vynachváliť.
