V starom Grécku sa kvôli čisteniu zubov a sviežemu dychu žula živica spod kôry stromov a Indiáni v Mexiku pred tisíc rokmi prežúvali gumovitú hmotu z latexu, vytekajúceho zo stromu s názvom sapodila. V roku 1860 vynálezca Thomas Adamus z New Yorku upravil druh prírodnej živice z Mexika a získal dnešnú žuvaciu gumu. Dnes už ľudia na celom svete žujú jej syntetické náhrady. Kozmonauti ju dokonca zaviezli aj na obežnú dráhu Zeme.
O históriu výroby žuvačiek sa zaujímal aj 44-ročný Žilinčan Juraj Choma. Ako 10-ročný začal zbierať papierové obaly, v ktorých boli zabalené a odkladá ich podnes. „Zaujali ma tie farebné kreslené príbehy – komiksy s káčerom Donaldom, psom Plutom alebo myšiakom Mickeym, ktoré boli vložené pod obalom. V tom čase sa takéto žuvačky dali u nás kúpiť iba za bony v špecializovaných obchodoch Tuzexoch. Keď to dnes rozprávam mojim synom, ani mi veriť nechcú,“ smeje sa Juraj. Obrázky získaval výmenou od spolužiakov a občas od príbuzných zo zahraničia. „Z niektorých žuvačiek sa dali robiť veľké bubliny. Keď praskli, zakryli celú tvár. A tak sme žuli a žuli, až nás sánky boleli,“ spomína si zberateľ na časy svojho detstva. Odborníci tvrdia, že žuvanie žuvačky posilňuje lícne svaly, vodičom pomáha udržiavať si bdelosť za volantom, počas letu v lietadle vyrovnáva tlakové rozdiely v hlave a pre ľudí, ktorí sa pokúšajú prestať fajčiť, pomáha zabudnúť na cigaretu. Problémy však spôsobí, ak sa prilepí na odev alebo plyšovú sedačku. Odstrániť ju možno priložením kocky ľadu a následným zoškriabaním. Ak s ňou deti večer zaspia, možno im ju budete musieť ráno vystrihať z vlasov. Na popriliepané žuvačky sa sťažujú v kinách, autobusoch i školách. Je negustiózne lepiť použité žuvačky na tanier, či na stôl. Pohľad na rozďavené, mľaskajúce ústa s ustavične sa pohybujúcou čeľusťou pri rozhovore tiež nie je príťažlivý. „Dnešné deti majú omnoho viac príležitosti na zábavu, ako sme mali my. Dnes si sadnú pred počítač a tam trávia dlhé hodiny. Keď sme boli menší, v televízii dokopy nič nedávali, tak sme sa tešili aspoň z farebných kreslených obrázkov,“ nostalgicky skonštatoval Juraj Choma.
