Spomína na roky, keď robil pílčika u istého súkromníka. Načierno. Netušil, že neplatením zdravotnej poisťovni mu rastie dlh. V roku 2004 mu prišla upomienka, no keďže v tom čase už nepracoval, dostával len sociálne dávky vo výške 1500 korún, dlžnú čiastku nemal z čoho zaplatiť. Býval sám v rodičovskom dome, a tak mal postarané o strechu nad hlavou. V súčasnosti vykonáva takzvané aktivačné práce a jeho mesačný príjem predstavuje okolo 5-tisíc korún. Peňazí má síce viac, no paradoxne, prišiel o dom. Zdravotná poisťovňa si nárokovala vyplatiť 160-tisíc korún a keďže Ján nemal kde zobrať takúto vysokú čiastku, vec riešil exekútor. Chalupu ohodnotili na 880-tisíc korún. Keďže mal súrodencov, musel im vyplatiť po 220-tisíc korún. On zaplatil poisťovni a zostalo mu necelých šesťdesiattisíc korún. Momentálne ho prichýlil kamarát, no ide len o dočasné riešenie. Vyzerá to tak, že z Jána sa stane bezdomovec. Nevie pochopiť, prečo musel zaplatiť za niečo, čo ani nečerpal. V nemocnici ležal len krátky čas, nebol v žiadnych kúpeľoch, neužíval drahé lieky. Myslí si, že poisťovňa sa na jeho úkor obohatila a chudáka obrala aj o to posledné, čo mal. Predstavu o tom, čo bude ďalej, nemá. Ak sa k jeho kamarátovi nasťahujú jeho príbuzní, skončí na ulici. Takýto život si nevie predstaviť. Dodáva, že si ho ani nezaslúžil.