„Medvede neskoro zaliezali do brholov a niektoré už po krátkom období hibernácie vyliezli,“ hovorí zoologička zo Správy Národného parku Malá Fatra Iva Labudíková. Všetko má na svedomí neobvyklé počasie, pretože medvede k zimnému spánku potrebujú okrem chladu aj snehovú pokrývku. Brlohy, ktoré nachádzajú v skalných jaskyniach, koreňoch starých stromov a rôznych výklenkoch zaveje sneh, takže macovia nerušenie spia až do jari.
„Bude zaujímavé sledovať, ako sa medvede vyrovnajú s predčasným ukončením spánku, ako si budú hľadať potravu, či sa priblížia k ľudským obydliam a či začnú sa živiť odpadkami,“ zamýšľa sa zoologička. Minulý alebo predminulý rok bola tuhá zima a uhynulo veľa zveri, či už v dôsledku hladu, choroby, alebo ich strhla lavína, takže, keď sa začal topiť sneh, medvede nachádzali dostatok potravy. Týmto šelmám sa totiž počas roka mení skladba potravy v závislosti od ročného obdobia a na jar plnia v prírode aj sanačnú funkciu, pretože likvidujú zdochliny. „Medveďom bude táto prirodzená zložka potravy chýbať, pretože počas miernej zimy nedošlo k úhynu zveri v takom množstve,“ doplnila informáciu Labudíková. Tento rok sa množstvo tejto šelmy v niektorých oblastiach ani neuložili na zimný spánok. Tie, ktoré využili krátke ochladenie a začali hibernovať, v nižších polohách počasie vyhnalo zo zimoviska. Dážď a teplé počasie prispieva k vytápaniu brlohov, čo aj spiacich mackov, samozrejme, prebudí a vyženie z brlohu. „Presný počet medveďov, ktoré sa už pohybujú v národnom parku, sa nedá presne určiť. Ale máme zaznamenaný ich pohyb na južných stranách svahov a v nižších polohách,“ objasňuje súčasnú situáciu odborníčka na dravé šelmy. Vo vyšších polohách, kde je ešte sneh, môžu medvede stále spať. Tento rok nebolo macom dopriate prespať celú zimu, potulovali sa po lesoch. Ich aktivity im vyčerpávajú tukové rezervy nazbierané počas vlaňajšieho leta a jesene oveľa rýchlejšie, ako keby driemali vo svojich brložiskách. Preto možno očakávať, že zvieratá budú nervóznejšie a ich správanie bude agresívnejšie. „Teraz nemáme zaznamenané, že by sa mackovia približovali k obciam a spôsobovali škody,“ informuje Iva Labudíková. Situáciu však priebežne monitorujú a ako sa bude ďalej vyvíjať, zatiaľ sa nedá s určitosťou povedať. „Stret s touto šelmou v národnom parku je menej pravdepodobný, pokiaľ sa návštevníci budú zdržiavať na vyznačených turistických chodníkoch,“ upozorňuje ochranárka. Zvieratá sú na hluk zvyknuté a takýmto miestam sa totiž prirodzene vyhýbajú. Vo vyšších polohách, kde teraz taký pohyb turistov nie je, je medveďov málo. „Riziko stretu človeka s touto šelmou však existuje vždy, preto platia tie isté preventívne zásady ako v iných ročných obdobiach,“ doložila na záver zoologička.