Župy však navrhujú miernejšiu redukciu. V piatok pred týždňom sa skončila desaťdňová lehota, počas ktorej mali vyššie územné celky predložiť svoje návrhy. Príkaz dostali od ministra Ivana Valentoviča. Podľa hovorcu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Petra Kubicu „by mohla byť navrhovaná redukcia kontraproduktívna a mohla by ohroziť kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti“.
Peter Kubica hovorí, že v Žilinskom kraji je v súčasnom období 4 406 lôžok, z toho v nemocniciach, ktoré sú v pôsobnosti ŽSK, je 1 393 postelí. Ďalej tvrdí, že už v rokoch 2001 – 2006 bola v ŽSK vykonaná redukcia a reštrukturalizácia v zdravotníckych zariadeniach a jej výsledkom bolo zníženie počtu postelí o 1105, čo predstavuje 21 percent. ŽSK preto navrhuje znížiť počet lôžok v kraji len o 215.
Riaditelia zdravotníckych zariadení poukazujú na riziká, ktoré by vyplynuli z reštrukturalizácie lôžok v budúcnosti. Podľa nich tlak na znižovanie chronických postelí nezodpovedá celospoločenským trendom a redukcia psychiatrických postelí, predovšetkým akútnych, je v rozpornom postavení oproti všeobecne deklarovanému nárastu psychiatrických oddelení. Pripomenuli tiež, že redukcia postelí či už geriatrických, doliečovacích alebo pre dlhodobo chorých by sa mala riešiť v súčinnosti s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a to následným zvyšovaním sociálnych lôžok. Podľa ministerstva by sa redukcia mala najviac dotknúť odborov pľúcne, psychiatria a vnútorné lekárstvo. Samosprávne kraje nesúhlasia najmä s redukciou psychiatrických lôžok.
Riaditeľka Nemocnice s poliklinikou v Žiline (NsP) Daniela Bekeová hovorí, že NsP mala k 31.decembru minulého roka 828 lôžok. Zároveň však dodala, že ide o nemocnicu s krajskou pôsobnosťou, ktorej zriaďovateľom je ministerstvo zdravotníctva. „Pre našu nemocnicu bola určená redukcia o 20 lôžok. V tejto chvíli však ešte netušíme, ako to dopadne,“ dodala Bekeová. Podľa jej slov totiž zatiaľ z ministerstva žiadny pokyn o redukovaní lôžok nedostali. „Plánované zníženie o 20 postelí by sme však pri našej kapacite mali zvládnuť. Máme vytypované oddelenia, kde by sme to urobili,“ povedala. Najviac by si to pravdepodobne „odnieslo“ psychiatrické oddelenie. Zredukovali by ho o 7 – 10 lôžok. Zvyšok by tvorilo minimálne zníženie na niektorých oddeleniach. „Napríklad, na gynekológii by zo súčasných 81 lôžok, zostalo 80. Musím však podotknúť, že tieto úpravy v žiadnom prípade neovplyvnia kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Zároveň však musím dodať, že nemocnici chýba paliatívne, respektíve geriatrické oddelenie,“ dodala Bekeová. Riaditeľka ďalej tvrdí, že už v súčasnosti sa NsP s priemernou obložnosťou 79,4 percenta blíži k optimálnym 80 až 85-tim percentám.
Bekeová prebrala vedenie NsP v roku 2004 po Mikulášovi Jančekovi. Podľa jej slov v rokoch 2005 a 2006 sa musela NsP vysporiadať s exekúciami, spôsobenými neriešenými dlhmi, čím došlo neraz k zablokovaniu účtu. Bekeová hovorí, že vyriešenie vzniknutej situácie si vyžadovalo neustálu komunikáciu, neľahké jednania a hľadanie spôsobov riešenia s jediným cieľom, poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť pre pacientov a stabilizáciu pracovníkov. Aj napriek uvedeným problémom je nemocnica už zastabilizovaná a ekonomické výsledky sa zlepšujú. „Aj keď sme v minulosti absolvovali niečo podobné, ako teraz Rooseweltova nemocnica v Banskej Bystrici, podarilo sa nám dokonca dvakrát zvýšiť platy zdravotníckym pracovníkom celkovo o 20 percent, lebo len spokojní zamestnanci môžu odviesť kvalitnú prácu. K 1. novembru 2006 sme boli druhým zdravotníckym zariadením v pôsobnosti MZ s najmenším nárastom dlhu. Samozrejme, aj my tlačíme pred sebou problém zadĺženosti, ktorý musíme efektívne, účelne riešiť tak, aby zamestnanci aj pacienti nepociťovali tieto negatívne dopady,“ uzavrela Bekeová.
