Ako príklad spomína funkcionára odborov, ktorý vedeniu podniku odovzdával návrh kolektívnej zmluvy. „Zmluvu nechceli prebrať a poslali ho na právne oddelenie. Odtiaľ zasa na podateľňu. Kým to obišiel a vrátil sa do práce, čakal ho list, že neskoro prišiel na pracovisko.“ Vedenie Kia hovorí, že vie len o siedmich odborároch v spoločnosti. Machynove výroky považujú za nepravdivé a zavádzajúce. Hovorca Kia Dušan Dvořák tvrdí, že spoločnosť poskytuje zamestnancom nadštandardné podmienky a „možno aj preto je záujem o členstvo v odboroch nízky“. Predák odborového zväzu Kovo pre Žilinský kraj Augustín Pecko na začiatku týždňa vedeniu Kia vyčítal, že nerokuje so zástupcami Konfederácie odborových zväzov. „Od vytvorenia odborov ubehli tri mesiace a doteraz sa s nami nestretli.“ Minulý štvrtok sa však dohodli, že vyjednávanie o návrhu novej kolektívnej zmluvy medzi členmi odborovej organizácie v závode Kia a vedením automobilky sa uskutoční 27. marca. Riaditeľ spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia Ján Košturiak, ktorý s kórejskými firmami spolupracuje, obavy odborárov chápe. „Je to priepastný rozdiel v kultúre i spôsobe práce.“ Kórejčania sú podľa neho v práci od rána do noci a firmy často fungujú na armádnych princípoch. „Prístup: keď sa ti nepáči, nájdeme si iného, môže byť pre slovenskú mentalitu problémom.“ Odborári tvrdia, že nielen Kia, ale aj iné juhokórejské spoločnosti pôsobiace na Slovensku sa k svojím zamestnancom nesprávajú korektne. Augustín Pecko spomína príklad juhokórejskej firmy Donghee sídliacej v Strečne, ktorá na jeseň údajne prepustila majstra výroby len za to, že sprostredkoval stretnutie zamestnancov s odborovým predákom. „Požiadal ma, či by som ľuďom vo fabrike mohol vysvetliť rozdiel medzi zamestnaneckou radou a odbormi. Hodinu po mojom stretnutí so zamestnancami volal, že mu oznámili, aby si na druhý deň prišiel po výpoveď,“ tvrdí Pecko. Meno prepusteného zamestnanca však nepovedal. Katarína Čechová z personálneho oddelenia Donghee povedala, že si na „taký prípad nepamätá“. Vedúci oddelenia pracovnoprávnych vzťahov Inšpektorátu práce v Žiline Anton Hartel hovorí, že ak má zamestnanec pocit, že jeho práva boli dotknuté, môže sa obrátiť na inšpektorát alebo na súd. „My sa budeme zaoberať každým prípadom, pri ktorom boli porušené pracovnoprávne predpisy ustanovené zákonníkom práce, alebo záväzky vyplývajúce z kolektívnej zmluvy,“ povedal. Medzi základné zásady zákonníka práce patrí aj právo na odborovú činnosť. „To znamená, že zamestnanec nemôže byť pre členstvo v odboroch znevýhodňovaný,“ dodáva.
