Detské roky „kráľovnej športu“ v Žiline

Hoci sa v čase Rakúsko-Uhorska ľahkoatletické disciplíny pestovali predovšetkým v mestách ako Bratislava, Košice, Prešov a Trnava, Slovensko dodávalo pre uhorskú reprezentáciu pretekárov európskej úrovne. Chronicky známa osobnosť je Alojz Sokol. Rodák z Pohronia získal na
I. Olympijských hrách uskutočnených v Aténach roku 1896, v disciplíne beh na 100 m, historicky prvú bronzovú medailu. S ľahkou atletikou ako sa dobovo nazývala (atletika sa do roku 1948 delila na ťažkú - zápasenie, box, vzpieranie a ľahkú - behy, hody, vrhy, viacboje) sa Žilinčania po prvý raz pravdepodobne stretli v roku 1920, keď vojaci novozaloženej vojenskej posádky v meste zorganizovali na štadióne ŠK Žilina ľahkoatletické preteky svojich príslušníkov. K vojakom, ktorých vo vojenskom zátiší trénoval nadporučík Karel Buchta, a neskôr kapitán Jozef Bledý, sa po roku pridali študenti reálky organizovaní pod hlavičkou atletického oddielu ŠK Žilina. Po roku oddiel prevzal učiteľ telesnej výchovy na žilinskej reálke Eduard Adamko. Pod jeho vedením získali ľahkí atléti prvé úspechy. K najvýraznejším patrilo víťazstvo družstva reálky v zložení Holzer, Pézl, Smieško, Muzikář, Hurtečák, Kuranda a Dvořák na treťom ročníku Stredoškolských majstrovstiev Československa v roku 1928. Z individuálnych úspechov to bol štart odchovanca žilinskej ľahkej atletiky Andreja Engela na Olympijských hrách v Los Angeles roku 1932. Na hrách náš atlét štartoval v behu na 100 a 200 m. V silnej konkurencií vypadol v kvalifikácii. O rok neskôr získal v behu na 200 m titul akademického majstra sveta. K úspechom tohto športovca patrí aj sedem titulov majstra Československa v behu na
100 m a 200 m. V oboch disciplínách bol držiteľom národných rekordov.
Po Eduardovi Adamkovi, ktorý sa vo funkcií rozhodcu zúčastnil na Olympijských hrách v Berlíne v roku 1936, prevzal ľahkoatletický oddiel ŠK Žilina ďalšia osobnosť František Cebecauer. Pod jeho vedením dosiahla nová generácia ľahkých atlétov, ku ktorým patrili študenti reálky Andrejkovič, Gábor, Gajdoš, Fiala, Hrdý, Pravdík, Pinčár, Ličko, Knapec, Wirgha ďalší výrazný úspech, ktorým bolo trojité víťazstvo „Mičurovho poháru“, čo boli preteky, ktoré nadviazali na stredoškolské hry. V roku 1948 prevzal vedenie oddielu ešte dnes žijúca legenda Ladislav Berger. To sa už začala éra atletiky bez prívlastku.