Po roku 1989 sa starostlivosť o zdravie zamestnancov v značnej miere dostávala do úzadia. So vstupom do Európskej únie (EÚ) sa Slovensko zaviazalo implementovať nariadenia, smernice a opatrenia, ktorými sa prispôsobuje pracovnému právu a sociálnej politike v EÚ. Mnohé z nich sa dotýkajú práve tejto oblasti. Viac sme sa dozvedeli v rozhovore s odborníkom v oblasti pracovného lekárstva Pavlom Moravčíkom a zdravotnou sestrou Evou Digaňovou, ktorí pôsobia pod zdravotným strediskom Krankas v Žiline.
Čo znamená pracovná zdravotná služba?
Pracovná zdravotná služba je poskytovaná zamestnávateľom tímom kvalifikovaných odborných pracovníkov. Sme poradcami pre dohľad nad pracovnými podmienkami a zdravím zamestnancov v prvej línii, teda zisťujeme nebezpečenstvá a hodnotíme zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci. Dohliadame na stav pracovných podmienok, poskytujeme poradenstvo zamestnávateľom i zamestnancom. Zároveň školíme zamestnancov na poskytovanie predlekárskej prvej pomoci a podobne.
Toto však nie je žiadna novinka.
Je pravda, že oblasť pracovného lekárstva sa zatláčala do úzadia a až naším vstupom do EÚ sa situácia v starostlivosti o zdravie zamestnancov začala meniť k lepšiemu. Od 1. júla 2006 vstúpil do platnosti nový zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktorý ustanovuje zásady prevencie a základné podmienky na vylúčenie rizík a faktorov, ktoré vplývajú na vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania, upresňuje množstvo pojmov a postupov z tejto oblasti. Dotýka sa všetkých zamestnancov a zamestnávateľov vo výrobných i nevýrobných odvetviach.
Ako si môžeme predstaviť vašu prácu?
Lekár nerobí pri stole, ale je členom tímu, ktorý ide priamo do terénu a robí audit pracovných podmienok na konkrétnom pracovisku, prevádzke. Fyzicky prejde celé pracovisko a urobí záznam postrehov, ktoré si všimol, hodnotí vykonávanú prácu, sleduje, či zamestnanec používa dostatočné ochranné prostriedky. Týka sa to hlavne tretej a štvrtej rizikovej kategórie. Ak má podozrenie, že parametre presahujú povolené limity, navrhne zamestnávateľovi, aby zabezpečil premeranie prekročených hodnôt. Konkrétne sa meria, napríklad, hluk, vibrácie, prašnosť a ďalšie. Po skončení auditu vyhotovíme správu s našimi zisteniami a odporúčaniami.
Ktoré rizikové kategórie sa rozlišujú?
Prvá kategória sú zamestnanci, ktorí nemajú žiadne riziko – napríklad administratívni pracovníci. V druhej existuje riziko, ale limity nie sú prekročené. Tretia sú v limite, ale dochádza ku kumulácii faktorov a pracovník musí nosiť ochranné pomôcky a štvrtá, kde sa nedá žiadnymi technickými prostriedkami riziko znížiť, aby sa hodnoty stlačili pod limity. Od toho sa následne odvíjajú preventívne lekárske prehliadky, ktoré sa špecializujú práve na tieto riziká. Určenie kategórie rizika práce je v kompetencii regionálneho úradu verejného zdravia.
Aké sú ochranné pomôcky, preventívne prehliadky?
Ochranné pomôcky majú rôzny charakter. Pri vibráciách protivibračné rukavice, pri prachu sa používajú špeciálne filtre, respirátory, pri chemických výparoch také, ktoré ich dokážu zachytiť. Okrem vstupnej prehliadky sa robia cielené preventívne prehliadky. U nerizikových pracovísk raz za tri roky, pri rizikových raz za rok, u zvlášť sťažených pracovných podmienok aj častejšie. Existuje kategória následných prehliadok. Ak zamestnanec pracuje v takom riziku, ktoré môže so sebou priniesť ochorenie neskôr. Napríklad, práca s chemickými karcinogénmi, s azbestom, v prachu, ktorý obsahuje oxid kremičitý. Nedoslýchavosť sa tiež môže prejaviť až po určitom čase. Prach z bukového dreva je tiež karcinogénny, čo vie asi málokto. Potom sú výstupné prehliadky, pri odchode zo zamestnania, na ktoré sa niekedy zabúda.
Je rozdiel medzi zdravotnými prehliadkami?
Treba rozlišovať medzi preventívnymi a zdravotnými prehliadkami, na ktoré má nárok každý z verejného zdravotníctva raz za dva roky a preventívnymi prehliadkami vo vzťahu k práci, ktoré hradí zamestnávateľ. Dnes množstvo podnikov a firiem, hlavne tých väčších, posiela svojich zamestnancov na nadštandardné prehliadky a tým zlepšujú starostlivosť o zdravie svojich zamestnancov, čo je výhodné aj pre zamestnanca aj zamestnávateľa, pretože najlepšie je chorobám predchádzať včasnou prevenciou. Zároveň to zlepšuje imidž spoločnosti.
Ako hodnotíte súčasnú situáciu?
Dnes je to veľmi ťažké objektívne zhodnotiť, pretože ešte neprešiel dostatočne dlhý čas, aby sme urobili hodnoverné závery. Obavy mám však skôr z toho, že k nám prichádzajú malé firmy, ktoré by nemohli fungovať na západ od nás. Používajú výrobné prostriedky a postupy, ktoré sú vo Francúzsku, Veľkej Británii alebo Nemecku neprípustné. Kvalitné technické zabezpečenie rizikových pracovísk predražuje pracovnú silu, ale ľudia si začínajú uvedomovať vplyv pracovného prostredia na svoj zdravotný stav, čo je určite pozitívne.
Vaše odporúčania pre zamestnávateľov?
Nech sa obrátia na pracovnú službu, ktorá im poskytne úplné poradenstvo. Je ťažko hovoriť vo všeobecnosti, pretože každý zamestnávateľ má svoje vlastné problémy a otázky, ktoré potrebuje riešiť. Každé pracovisko je iné a zamestnanci pracujú v inom riziku. Mali sme kuriózny prípad, kedy úradníčka, pracujúca pri počítači, získala chorobu z povolania nie následkom žiarenia z monitora, ale jednostrannou záťažou si poškodila zápästný kĺb, ktorý jej znefunkčnel. Naše oddelenie pracovného lekárstva je zamerané na diagnostiku, liečbu, posudzovanie a hlásenie chorôb z povolania. Ako odborníci si všimneme množstvo detailov, ktoré si bežný človek nevšimne a ktoré môžu viesť k zdravotným problémom.
