Vyučený elektrikár Ferdinand Vrana má zlaté ruky. Tak o ňom hovoria jeho známi, ktorí ho po celé roky zásobujú pokazenými práčkami, chladničkami a ostatnými elektrospotrebičmi. Zatvorí sa s nimi do svojej dielničky a majstruje. Pred 20-timi rokmi mu učarovali budíky, náramkové a nástenné hodiny a dnes ich má už toľko, že ich ani nepočíta. „Neviem presne, koľko ich mám, ale sú zavesené a postavené na policiach úplne v každej miestnosti môjho domu. Jedny nosím pre istotu aj na ruke,“ ukazuje nám. Svoje prvé hodinky dostal Ferdinand na birmovku ako 16-ročný, ale nekúpil potom už ani jedny hodiny zo svojej zbierky, všetky mu podarovali známi. „Každé z mojich hodín idú, aj tie kyvadlové, bicie, či kukučkové. V tých najstarších je ešte drevený motorček. Sú naťahovacie, elektrické a jedny mám aj s digitálnym displejom. Dostal som dokonca aj hodiny idúce do opačnej strany, tie už pomýlili nejednu návštevu. Chýbajú mi už len hodinky s vodotryskom,“ žartuje zberateľ. Hoci všetky jeho hodiny v dome idú presne, niektoré radšej ani nenaťahuje, pretože by boli hlučné a vyrušovali by. „Niektoré hlasno bijú, jedny aj po nemecky každú hodinu oznámia presný čas, no keby mi tu všetky tikali a hodinu, čo hodinu kukali, nepozrel by som si v kľude ani televíziu. Keď tu prespáva nevesta, všetky hodiny z miestnosti zabalí do hrubej deky, uloží do prádlového koša a znesie do pivnice,“ smeje sa Ferdinand, ktorý by žiadny kus zo svojej zbierky za nič nepredal.
