Minulý rok žilinský župan rozdelil sumu 50-tisíc korún medzi siedmich talentovaných mladých športovcov. Rok predtým pomohol rovnakou sumou malej Lucke Voštenákovej z Rudinky. Tento rok sa žilinský župan zameral na talentované deti a mládež, ktoré sú nejakým spôsobom hendikepované. Dnes vám prinášame posledné dva príbehy mladých športovcov s postihnutím. O tom, kam spomínaná suma 50-tisíc korún poputuje, rozhodnete aj vy vaším hlasovaním už o týždeň, kedy zverejníme všetkých šesť príbehov mladých talentov. Aj tento rok budú pre Juraja Blanára vaše hlasy určujúce pri prerozdeľovaní peňazí. „Verím, že spoločne pomôžeme zmierniť ťažký osud detí. Aspoň čiastočne ich finančne podporíme a zároveň poukážeme na túto citlivú tému v spoločnosti. Som presvedčený, že nás budú nasledovať aj ďalší, ktorých príbehy detí chytia za srdce,“ povedal Juraj Blanár.
Marek sa chce venovať šachu
Marek Ardamica je sedemročný chlapec zo Žiliny – Soliniek, ktorý sa na rozdiel od svojich rovesníkov nemôže preháňať na bicykli, hrať na schovávačku či naháňačku. Narodil sa s diagnózou, ktorú nevedia presne určiť ani lekári. Isté však je na vlastných nôžkach toho veľa nenabehá, pretože ho jednoducho neunesú. Napriek tomu tento statočný chlapec nestráca záujem o všetko, čo sa deje v jeho okolí.
Marek je prvákom na Základnej škole Limbová a zo všetkých predmetov má najradšej informatiku. Napriek svojmu hendikepu chodí do školy spolu so zdravými deťmi. „Keď sme boli na zápise do prvej triedy, len sme chceli zistiť, či by sme mohli chodiť do bežnej školy a oni nás tam priamo zapísali,“ hovorí Marekova mama, ktorú to milo prekvapilo. Pred nástupom do školy si však Marek zlomil nohu v bedrovom kĺbe a deväť týždňov bol v sadre od pol pása až po špičku pravej nohy, čo vyzeralo v prvý deň v škole veľmi zvláštne. „Pani učiteľka bola veľmi zlatá a všetkým deťom a rodičom vysvetlila, že Marek má problémy so svalmi,“ a odvtedy všetci spolužiaci berú Mareka úplne normálne. „Do triedy chodím aj s kamarátom Majkom zo škôlky,“ skočí mame do reči Marek a spustí záplavu slov. Tak sme sa, napríklad, dozvedeli, že v škole cez prestávky hrávajú s kamarátmi šach, ale ešte nepoznajú celkom dobre pravidlá. Marek doma trénuje s počítačom, ale ešte sa musí veľa naučiť, aby sa stal šachovým majstrom. Keďže sa aktívne športu venovať nemôže, vybral si zápolenie, v ktorom treba používať najmä hlavu. A v matematike je predsa jednotka. Pochválil sa nám aj svojím zošitom, v ktorom poletovali samé včeličky. Do školy s ním chodí asistentka Erika, ktorú má Marek veľmi rád a je jeho najlepšou pomocníčkou. Marek je na vozíčku a sám prejde len veľmi krátku vzdialenosť. Erika mu pomáha pri presúvaní sa z domu do školy a naopak, ale aj priamo v škole. Sedia spolu v jednej lavici. Na hodinách mu však radiť nesmie, pretože pani učiteľka by sa hnevala. „V škole sa mi veľmi páči, keď sme s tetou Erikou týždenníci, ale teraz sa nám to akosi poplietlo,“ posťažuje sa. Najradšej píše na tabuľu dátum, aby všetci vedeli, aký je deň. Marek má päťročnú sestričku Alenku, ktorá v apríli oslávi šieste narodeniny a na jeseň pôjde tiež do prvej triedy. „Do školy chodím rád aj preto, že chodíme všelikde na prechádzky. V škôlke sme chodili iba na dvor. Boli sme sa pozrieť v lesoparku a mne sa tam páčili pilčíci, ktorí rezali stromy,“ opisuje nám živo Marek. Mama ho pochváli, že úlohy si robí úplne sám a ona mu ich iba skontroluje. Okrem šachu sa na počítači hráva aj iné hry. Má rád skladačky a pravidelne sleduje kreslené rozprávky v televízii. „Ale som počítačový a nie televízny maniak,“ prezradí nám o sebe sebaisto Marek. Je pravda, že ak sa chce stať majstrom v šachu, musí veľa trénovať. S mamičkou plánujú, že sa prihlási do šachového klubu. A čím bude, keď bude dospelý? „To by som aj ja rád vedel,“ prehodí chlapec a ďalej sa venuje svojmu mobilu. Myslí si, že nad tým má ešte dosť času premýšľať. Dozvedeli sme sa ešte veľa zaujímavých vecí. Napríklad, že nemá rád dážďovky a červíky. Nechutia mu torty a najoúbľúbenejšie jedlo sú čipsy. „Cez prázdniny Mareka čaká operácia nôh,“ hovorí mama. „Inak robí veľké pokroky, niekedy je trošku lenivý, ale to je aj mojou vinou,“ priznáva, pretože má strach, aby sa Marek priveľmi nevysilil a nespôsobil si pred operáciu ďalší úraz. Napriek nešťastnému osudu je Marek veselé a živé chlapča, ktoré sa vie tešiť aj z maličkostí. A možno raz bude naozaj šachovým majstrom.
Matúš má rád stolný tenis a beh
Pre človeka nie je najľahšie vyrovnať sa so zdravotným hendikepom. Matúš Blaščik (20) zo Žiliny má silné mentálne postihnutie. Ani to mu však nebráni, aby robil to, čo má rád a čo ho baví.
Absolvoval Špeciálnu základnú školu v Žiline, teraz je žiakom tretieho ročníka Odborného učilišťa, ktoré je organizačnou zložkou Stredného odborného učilišťa pre telesne postihnutú mládež (SOU TPM) na Fatranskej ulici v Žiline. Učí sa tu za brašnára. „Úplne najradšej mám zo všetkých športov stolný tenis. Hrávam ho s kamarátmi a spolužiakmi v škole,“ priznal sa bez zaváhania Matúš Blaščik. Vôbec mu nevadí, že v tomto športe zatiaľ nedosiahol žiadne výraznejšie úspechy. Pre Matúša je dôležitý pohyb a radosť zo športu. „Musím prezradiť, že Matúš je aj veľmi dobrý lyžiar a výborný atlét. Na školských lyžiarskych pretekoch skončil druhý. Čo sa týka atletiky, je reprezentantom školy v behu na 60 a 200 metrov. Vlani pretekal na medzinárodných majstrovstvách Slovenska Istropolitana Indoor 2006, kde skončil v oboch disciplínách na 5. mieste. Darilo sa mu i na Letných majstrovstvách Slovenska pre telesne postihnutú mládež. Tu musím podotknúť, že v Matúšovej kategórii, ktorá vychádza zo zdravotného postihnutia, je, a nielen v rámci Slovenska, skutočne veľmi silná konkurencia,“ doplnil výpočet jeho športových úspechov učiteľ telesnej výchovy na SOU TPM Ondrej Lupták.
Pri rozhovore nám asistovala aj učiteľka Oľga Lenková. Tú najviac prekvapilo, že Matúš nevytiahol z niektorého vrecka fúkaciu harmoniku. „Je samouk, na fúkaciu harmoniku i zobcovú flautu sa naučil hrať úplne sám. Doma cvičí so starým otcom, ale hráva skoro vždy a všade,“ zreferovala nám Oľga Lenková s úsmevom. Matúš absolvuje každý rok množstvo vystúpení. A treba podotknúť, že s veľkým úspechom. Naposledy zožal aplauz aj na prehliadke Motýlek Kopřivnice, kde svoj talent , prácu a umeleckú tvorbu prezentujú handikepované deti a mladí ľudia. „Máme z Matúša naozaj radosť. Keď odíde zo školy, bude nám za ním smutno. Sme pyšní na jeho úspechy v športe, hudbe i v ostatných činnostiach,“ potvrdili svorne Matúšovi pedagógovia Oľga Lenková i Ondrej Lupták. Najnovšie sa Matúš Blaščik zaľúbil do gitary a poctivo trénuje akordy a stupnice. Ale isto ostane verný aj ostatným svojim láskam. Hlavne stolnému tenisu a fúkacej harmonike. Robia jeho život plnším, krajším a veselším.
