V minulom čísle MY Žilinských novín sme uviedli posledné dva príbehy tretieho ročníka obľúbenej čitateľskej súťaže „Juraj Blanár pomôže jednej rodine,“ v ktorom sa úradujúci župan zameral na mladých športovcov so zdravotným postihnutím. Zo šiestich nominovaných príbehov vyberiete vy, naši čitatelia ten, ktorý vás najviac zaujal a stane sa víťazom 50-tisíc korún. Minulý rok Juraj Blanár rozdelil sumu medzi siedmich talentovaných športovcov, rok predtým pomohol malej Lucke Voštenákovej z Rudinky. Vaše hlasy pomôžu pri neľahkom rozhodovaní o tom, ktorá rodina sa bude tešiť finančnej pomoci pri rozvoji športových aktivít svojho hendikepovaného dieťaťa. „Verím, že spoločne pomôžeme zmierniť ťažký osud detí. Aspoň čiastočne ich finančne podporíme a zároveň poukážeme na túto citlivú tému v spoločnosti. Som presvedčený, že nás budú nasledovať aj ďalší, ktorých príbehy detí chytia za srdce,“ povedal Juraj Blanár.
Petra SMARŽOVÁ, (16),
zjazdové lyžovanie, PRÍBEH č. 1
Prečo sa Petra narodila bez ľavej ruky od predlaktia, lekári nevedeli vysvetliť. Keď otec objavil dcérin výnimočný športový talent, snažil sa jej vyjsť v ústrety. Po skončení základnej školy začala študovať na športovom gymnáziu, kde sa jej snažia učitelia vyjsť maximálne v ústrety, napriek tomu, že niekedy je veľmi ťažké skĺbiť školské a športové povinnosti, priznáva Petra. Súťaží v zjazdovom lyžovaní a na medzinárodných súťažiach ju zastrešuje Slovenský paralympijský výbor, ktorého je najmladšou členkou. Rada by nadviazala na svoje úspechy a zúčastnila sa zimnej paralympiády vo Vancouveri. „Nechcela by som sa vzdať ani vzdelania ani športu. Dúfam, že sa mi ich podarí skĺbiť,“ hovorí mladá lyžiarka, ktorá chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole.
Miroslav CHOVANEC, (17),
beh, futbal, PRÍBEH č. 2
Miroslav pochádza z rozvetvenej rodiny, v ktorej rodičia vychovávajú šesť ďalších detí. Trpí mentálnym postihnutím slabšieho stupňa, preto mu celoročnú starostlivosť zabezpečuje Domov sociálnych služieb v Žiline. Napriek svojmu hendikepu sa zaujíma o rôzne druhy športov. V minulosti podstúpil operáciu nohy, preto sa nemôže podieľať na všetkých športových aktivitách, no najradšej behá a skáče do piesku. Na vyučovaní dáva prednosť telesnej výchove pred inými predmetmi a v súčasnosti ho veľmi baví basketbal. V lete najradšej trénuje futbal a v zime hokej. Keď nešportuje, počúva rádio alebo kreslí. Obrázky najčastejšie daruje svojej mame. „Rád by som aj naďalej športoval,“ hovorí Mirko, ktorý najviac síl načerpá počas prázdnin v kruhu svojich najbližších.
Monika PORUBČANSKÁ, (12),
lyžovanie, horolezectvo, PRÍBEH č. 3
Monika prišla o zrak už pri svojom narodení. Napriek svojim mnohým postihnutiam je z nej šikovná žiačka a venuje sa mnohým športom, ktoré jej pomáhajú zvládať detskú mozgovú obrnu. Bez pohybu by jej svaly začali strácať pružnosť a ochabovať. S lyžovaním začala už v druhej triede. Po minuloročnom úspechu Moniku prenasledovali tento rok choroby a snehové podmienky tiež neboli ideálne. V internátnej škole pre zrakovo postihnutých v Levoči vstáva už ráno o pol šiestej, aby stihla tréningy. Venuje sa plávaniu, gólbalu a dokonca zvládla aj horolezeckú stenu. „Už sa mi podarilo dostať až hore. Je to super. Najprv som sa trochu bála, ale už je to v pohode. Ešte by som chcela vyskúšať aj atletiku, ale to by som už asi nestíhala,“ zamyslela sa po dospelácky Monika.
Jaroslav ORAVEC, (19),
futbal, atletika, PRÍBEH č. 4
Jaroslav je žiakom nadstavbového štúdia podnikanie v remeslách a službách na Strednom odbornom učilišti pre telesne postihnutú mládež v Žiline. Postihnutá ľavá ruka, na ktorej mu chýbajú prsty už od narodenia, mu pri športe vôbec nevadí. Najobľúbenejším športom je futbal, ktorý hráva od malička. Najskôr len tak s kamarátmi, teraz hrá za mužstvo Brodna. Okrem toho ho za srdce chytila i ľahká atletika, behá 60 i 100 metrov. „Ja vlastne ani nejako špeciálne netrénujem. Pri futbale sa nabehám dosť,“ priznáva Jarko. Je to pre neho zároveň tréning pre futbal i pre beh. V škole patrí medzi obľúbených žiakov, spolužiaci a učitelia ho poznajú ako organizátora rôznych podujatí a veľkého zabávača. Okrem toho je aj vynikajúcim žiakom.
Marek ARDAMICA, (7),
šach, PRÍBEH č. 5
Marek sa narodil s diagnózou, ktorú lekári nevedia presne určiť. Na vlastných nôžkach toho veľa nenabehá, pretože ho jednoducho neunesú. Marek je na vozíčku a sám prejde len veľmi krátku vzdialenosť. Napriek svojmu hendikepu chodí do školy spolu so zdravými deťmi a našiel si medzi nimi veľa kamarátov. Cez prestávky hrávajú spolu šach, ale ešte nepoznajú celkom dobre pravidlá. Marek doma trénuje s počítačom, ale ešte sa musí veľa naučiť, aby sa stal šachovým majstrom. Keďže aktívne sa športu venovať nemôže, vybral si zápolenie, v ktorom treba používať najmä hlavu. A v matematike je predsa jednotka. Pochválil sa nám svojím zošitom, v ktorom poletujú samé včeličky. Rád sleduje kreslené rozprávky, ale ako povedal: „Som počítačový a nie televízny maniak.“
Matúš BLAŠČÍK, (20),
stolný tenis, beh, PRÍBEH č. 6
Matúš trpí silným mentálnym postihnutím. To mu však nebráni, aby robil to, čo má rád a čo ho baví. Je tretiakom na Strednom odbornom učilišti pre telesne postihnutú mládež v Žiline. „Úplne najradšej mám zo všetkých športov stolný tenis, hrávam ho s kamarátmi a spolužiakmi v škole,“ pochváli sa a pri tom mu vôbec neprekáža, že v ňom nedosiahol žiadne výraznejšie úspechy. Ako pre správneho športovca je pre neho najdôležitejšia radosť z pohybu. Matúš je aj veľmi dobrý lyžiar a výborný atlét. Svoju školu vzorne reprezentuje na rôznych súťažiach. Okrem športu je veľkou Matúšovou láskou hudba. Ako samouk sa naučil hrať na fúkacej harmonike a zobcovej flaute. Najnovšie sa mu zapáčili akordy a stupnice, ktoré dokáže vylúdiť gitara, preto na nej poctivo cvičí.
